Skepsa aktuálnej politickej scény

Patrí do pracovnej náplne, možno i povinnosti, predstaviteľov štátu navštíviť po príslušných prípravách vopred pripravený ústav, zariadenie, alebo ľudí. Ale nemôže to platiť pre všetkých predstaviteľov, pretože niektorí sú z princípu a možností vyradení. Kam by chodili ministri vecí zahraničných a financií, alebo životného prostredia, poľného hospodárenia, zdravotníctva, kultúry, školstva a práve teraz?

To minister obrany má tradične na výber navštevovať našich vojakov, vždy a teraz, keď sú na mnohých misiách, tak len tak narýchlo cez skype a mikrofón. Minister spravodlivosti mal výber z niekoľkých nápravno-výchovných ústavov i s následnou večerou pre poslušných a výchovy schopných trestancov. Minister školstva, teraz, keď majú žiaci a študenti prázdniny tiež nemá kam zavítať. Minister zdravotníctva si ťažko vyberá tú nemocnicu, ktorá by si zaslúžila jeho sviatočnú návštevu z toho mála štátnych, keď ho predchádzali kontroly a súkromné sú už dlho mimo jeho pozornosti. Minister poľného hospodárstva a vidieka a teraz v zime a do ktorého družstevného dvora, či farmy? Minister kultúry, ktorú vernisáž, či predstavenie v divadle, ale v ktorom? Najhoršie to má minister hospodárstva, kam, keď reprezentatívne firmy sú už dlho súkromné a tie majú svojich majiteľov ďaleko od Slovenska. To predseda vlády s ministrom vnútra mohol navštíviť hasičov, ľudí v službe, pripravených, hasiť a ratovať. Ale minister dopravy sa mohol previesť IC rýchlikom na trati tam a späť, kde ešte premávajú štátne súpravy len aby sa nepoplietol, keď všetky sú pekné a farebne podobné. Tie štátne by poznal podľa pomaľovaných vagónov.

Pán Kiska, prezident, síce trest nikomu neanuloval, ani neodpustil zvyšok žiadateľom, ale prekonal ministra práce aj seba keď si v Poprade zasadol so starcami z domova dôchodcov k vianočnej kapustnici a goralsky im zavinšoval všetko najlepšie. Bolo by mu to lepšie znelo niekde v Spišskej Starej Vsi, alebo Starej Ľubovni. Ale predsa, on si skutočne len odskočil od svojho štedrého stola a rodiny s dietkami, no slzy v očiach stareniek, ktoré už nemajú nikoho, alebo toho, kto by ich pritúlil cez tieto dni, boli úprimné a nezabudnú. Nikdy! Kedy bol u nich prezident štátu? To už nedožijú. Nikdy.