Príklad slušného kapitalizmu

 

Festival Bažant – Pohoda na letisku v Trenčíne nebol len prehliadkou hudby rôznych žánrov, hudobných telies a štýlov so zabávajúcimi sa účastníkmi, ale aj nenápadnou diskusnou tribúnou s témou – „Kde sa podel slušný kapitalizmus?“ Je možné, že názov bol trošku odlišný, ako ho uvádzam, no skutočne malo ísť o hľadanie odpovede, kam sa podel, pretože táto otázka rezonuje v hlavách mladých ľudí, ktorí v uplynulých rokoch reálneho kapitalizmu počúvali len hanlivé slová a vtipy na predchádzajúci režim a uverili v nové slogany, že po jeho likvidácii rýchle doženieme vyspelé piliere kapitalizmu. Cítim pritom, že termín kapitalizmus je taký hanlivý, diskreditovaný a estéti radšej počúvajú na pojem trhové hospodárstvo.

Nie je známe k akým záverom dospelo zmienené fórum a kto ho riadil (moderoval) a s akými informáciami odchádzali jeho účastníci. Nebolo ich veľa, no lepšie sa im sedelo, možno driemalo v priestoroch chránených plachtou, ako na horúcom slnku.

Ale aj tak a práve v čase vypätých rokovaní ministrov financií štátov EÚ o riešení astronomického dlhu Grécka mohlo práve fórum klásť otázky a hľadanie odpovede, prečo je to tak a kde sa stratila európska solidarita, teda ten slušný povojnový kapitalizmus. Preto tak natvrdo treba vopred uviesť, že tam, kde ide len o peniaze a veľa peňazí, nikdy nemôže dobrovoľne a principiálne ísť aj o solidaritu, či ohľaduplnosť ako potvrdila realita i to, že solidaritu dnes predstavujú len charita a zbierka od okoloidúcich pred poštou do pokladničky. I rôzne donácie na šport, či umenie sú tvrdý obchod, žiadna dobročinnosť. I aktéri v nich sú novodobí toreadori. To potvrdili aj výsledky dlhých rokovaní o podmienkach, za ktorých bude môcť byť Grécko naďalej členom EÚ a jej eurozóny, kedy za prísľub ďalšej pôžičky, ktorú bude ešte skúmať skupina expertov, muselo sa Grécko hlboko pokloniť a súhlasiť s podmienkami, o ktorých práve teraz rokoval grécky parlament. Aby však mohol sa pohnúť obyčajný denný život ľudí a banky sú zatvorené, požiadalo Grécko o ďalší rýchly úver vo výške 86 mld. €. Aj ten sa pripočíta i so samostatnými podmienkami (úroky a doba splatnosti) k akumulovanému a vyčíslenému dlhu vo výške 320 mld. €. Ale nik zatiaľ nepovedal, ako sa mohla taká suma za niekoľko málo rokov akumulovať a bez toho, aby EK začala konanie voči jednému z členov EÚ za zlé pravidlá, či nakladanie s financiami. Bola v tom len deravá legislatíva? Ale takých dier je veľa v celom systéme aj v našom zákonodarstve.

Nie je vôbec možné, aby hodnota dlhu bola analyzovaná z pozície laika, jeho štruktúra, pôvod vzniku a je možné vysloviť názor, že to nevedia ani tí, čo o podmienkach jeho vzniku by mali niečo vedieť viac. Vedia to však bankári, teda najpovolanejší z MMF, ECB i EK.

Nakoniec zotrvanie Grécka v EÚ, ako tvrdo podmienil minister financií Nemecka W. Schäuble je založené na privatizácii doteraz ešte štátneho majetku v hodnote cca 50 mld. €, čo vôbec nemusí byť pravda. Podľa súčasne publikovanej rekapitulácie priebehu slovenskej privatizácie v článku M. Kováčika (15.7) dajú sa počas gréckej privatizácie prístavov, rafinérií, ciest i železníc a iných, robiť kúzla s číslami a tak, že privatizéri zarobia na nej dva krát. Raz, keď budú kupovať za nimi vykonštruované ceny a potom tak, že zmenami ceny produkcie, či výkonov vynaložené prostriedky sa im vrátia vo forme dividend, zisku a to v krátkom čase.

Ak aj náš minister financií vyslovil pochybnosti, či Grécko bude schopné vytvorený dlh splatiť v budúcich 30 rokoch, môže mať pravdu, no za podmienok, ktoré boli v Bruseli definované Grékom to vôbec nie je najdôležitejšie, pretože podľa doterajších výsledkov išlo hlavne o majetok štátu, ktorý sa takto prevedie do rúk nových a súkromných majiteľov, bánk, aby nepriamo sa podieľali na riadení štátu.

To je v podstate vzorový príklad ako má fungovať trhové hospodárstvo, kapitalizmus: vytvoriť situáciu a potom ju riešiť.

Počas rokovaní a ciest na rokovania mal niekoľko poznámok na adresu Grécka aj náš predseda vlády, ktorý sa jednoznačne staval na stranu tvrdého postoja A. Merkelovej, ktoré sa u našich občanov stretli s otáznikmi, prečo tak hovorí. Jeho slová však možno chápať ako slová zloby nad konaním svojich predchodcov počas privatizácie u nás a s odlivom štátneho majetku, či aspoň podržaním vplyvu naň.

Spomínam na Kubu

01.12.2016

Pravidelná linka ČSA z Prahy do Havany mala technické medzipristátie na letisku Montreal a personál letiska už poznal zloženie cestujúcich, ktorí počas neho prezerali výlohy free shopov. Nechtiac som si pri jednom lete do Havany vypočul rozhovor dvoch predavačiek susediacich obchodov. Keď nás uvideli, jedna druhej, pretože bola polnoc, radila aby zatvárala a nečkala, [...]

Vždy ide o peniaze

26.11.2016

Najnovšie a čo obšírne zamestnáva TIS a médiá sú výlohy ministerstva zahraničných vecí na umelecké akcie spojené s našim predsedníctvom v Rade EÚ. Že boli vysoké a presahovali stanovený limit a že odmeny účinkujúcim umelcom a umeleckých telies boli zaplatené mimo základnej dohody, naviac. Zistila to mladá referentka po 8 mesiacoch služby na ministerstve [...]

Na čo sa pán Matišák nepýtal

20.11.2016

Jacques Rupnik v rozhovore s Andrejom Matišákom niekoľko krát opakoval, že „liberálna demokracia je nielen najprijateľnejší, ale aj najdôstojnejší politický systém“ Je to jeho názor a iný mať nemôže aj preto, že prívlastok, liberálny má z pohľadu politológov demokraciu, ako spoločenský systém novšie determinovať, ako slobodnú, od slova liberté. A tak [...]

Island Reykjanes Sundhnúksgígar erupcia láva

FOTO: Vulkanický systém na juhozápade Islandu sa opäť prebudil k životu

21.11.2024 11:00

V danej lokalite ide už o siedmu erupciu od decembra minulého roka.

sarmat

Kyjev: Rusko prvý raz zasiahlo Ukrajinu medzikontinentálnou balistickou raketou. Strela môže niesť aj jadrovú hlavicu

21.11.2024 10:39, aktualizované: 11:19

Rusko už na Ukrajinu páli Ukrajinu aj medzikontinentálnymi balistickými raketami

Matúš Šutaj Eštok

Šutaj Eštok založil ďalší špeciálny vyšetrovací tím. Má sa venovať darovaniu techniky Ukrajine

21.11.2024 10:28, aktualizované: 11:28

Prešetrovať má rozhodnutia vtedajších predstaviteľov rezortu obrany a členov vlády.