Skepsa aktuálnej politickej scény

Sledujem pravidelne hlasové i printové média,no zatiaľ som nepostrehol správu,že tam,alebo inde,vstúpili do jednodenného,či hodinového štrajku bankári,majitelia veľkých skôr nadnárodných spoločností,alebo mnohoakrových latifundií,kde sa pestujú kakaové bôby,kávovník,arašídy a  niečo si žiadajú od vlády.Rovnako som nezaregistroval správu,že nejaký bankár,či riaditeľ spadol z lešenia,alebo ho privalila zemina v zle zabezpečenom výkope,alebo ostal zasypaný v banskom diele veľa metrov pod zemou.

            To sa ale nedá povedať sem-tam o  našich železničiaroch,pracovníkoch verejnej správy,zdravotníkoch,učiteľoch,alebo zamestnancoch,ktorých stále častejšie a menej chránia zákony na ochranu ich bezpečnosti a zamestnaneckých práv.Tých práv,ktoré si vydupali v ťažkých zápasoch s  kapitalistami a ktoré sa javili ako prirodzené.na rozdiel od PAS,RÚZ,či AZZZ,ktoré majú svojich hovorcov priamo vo vláde a ultimatívne kladú svoje požiadavky a vláda im ide na ruku..Aj médiá,pretože vždy len slúžia vydavateľovi najčastejšie uverejňujú obrázky,ako sú občania nespokojní so štrajkami,pretože museli do práce použiť bicykel,alebo si na naliehanie zamestnávateľa vzali dovolenku.Revoltujúcich zamestnancov ukazujú,ako raubiánov,ktorí idú rúcať spoločenský poriadok a proti ktorým štátna moc musí nasadiť vodné delá,koňských policajtov a ozbrojených pešiakov chránených plexištítmi a pelendrekmi(obuškami).A to všetko na začiatku XXI.storočia!Zatiaľ napriek mizérii v zdravotníckom systéme trvale zlepšovanom redukciami v každom smere nebolo ešte počuť,aby do štrajku vstúpili majitelia súkromných záchranných služieb.,že im sociálne poisťovne,alebo nemocnice neplatia za ich výkony.Vstúpili,ale len vtedy,keď zápasili o nové licencie , keď licencií bolo menej ako záujemcov o ne.

            Mená majiteľov bánk,spoločností i športových klubov sú utajované viac ako milostné dobrodružstvá a nevera politikov,či neprimeraná rýchlosť ich vozidiel  na cestách.K tomu bola predsa zriadená aj inštitúcia Úrad na ochranu osobných údajov.Tiež veľký vynález doby.To len od doby,keď je spoločnosť už rozdelená na pracovitých a lenivcov.

            Keď teraz ministri finncií EÚ pod odborným dohľadom konateľov bánk(z hľadiska odbornosti) a z úzadia majiteľov,hľadajú spôsoby,ako nedovoliť ekonomický krach jednej krajiny EÚ hľadajú také zdroje miliárd €, ktoré by nemuseli pochádzať zo súkromných zdrojov.Vedia,že to by bolo najhoršie riešenie znamenajúce vzápätí protiopatrenia bankárov vo forme drahších bankových služieb,drahších peňazí a v neposlednom rade pád vlád a totálna strata svojich peňazí v nich,skrátka rozklad.I keď podľa posledných výsledkov rokovaní súkromné banky pristúpia na pomoc nákupom dlhopisov a dobrovoľne,bude to určite s kalkulovaným ziskom veď nie sú charita a láska  k peniazom  nie je lacná .To má predsa v popise  činností občianska verejnosť.Bude to iste dobrá investícia,aj keď dlhodobá. K pádu nemôže dôjsť.Rokovania,ako zachraňovať Grécko pred finančným kolapsom sú vlastne a skryto zachraňovanie kapitálu zahraničných spoločností v ich firmách, nie Grékov.Tí sú v tomto procese až na druhom mieste významu akcie, na prvom ale s   dôsledkami. sú a budú občania

            Úsilie zastaviť úpadok,ale tak,aby sa nedotkol finančne najsilnejších,ako vždy vyústi do opatrení,ktoré sa musia dotknúť tých,čo ho nespôsobili,alebo áno?Ak vo vyhláseniach jednej predstaviteľky sa objavia slová o tom,že máme viac pracovať,skoršie vstávať do roboty a menej štrajkovať,vždy pôjde o zamestnancov,teda námezne pracujúcich .Bankári predsa neštrajkujú.Tých,čo majú len jedno zamestnanie kde sotva stačia s výkonmi  a ktoré ich má živiť i s rodinami asi nevedia,že tí najbohatší musia zvládať aj viac  miest a povinností o ktorých sa obyčajným ľuďom ani nesníva.

 Tí chudáci nechcú vidieť,že tí usilovnejší sú už „dávno za vodou“a trápia sa v niekoľkých správnych radách a dozorných orgánoch spoločností  a dumajú ako spravodlivo rozdeliť zisky a podľa zásluh.

            Nedá sa povedať,že by príležitostí pracovať do nemoty,ako hovorí expert,bývalý náš minister vecí sociálnych,bolo málo.Magistráty zadĺžených miest spoliehajú na občiansku statočnosť a nebudú brániť kosiť trávu v parkoch, oživovať suché fontány a čistiť špinavé ulice ,aby  priložili v rámci občianskej iniciatívy ruku k dielu. Dobrovoľne,len tak za ďakujem,pretože peňazí niet .Že sa poskladajú aby zaplatili  za elektriku na pohon čerpadiel vody,za verejné osvetlenie,za benzín do kosačiek,ako výraz občianského postoja,že zveľaďujú spoločný majetok.teda ten čo ostal po privatizácii.Že sa budú škrabať po skalných bralách hradov a zámkov,ktoré už dávno patria niekomu,čo nevie ako sa nakladá s jeho majetkom,no má svojich zvedov,ktorí mu hlásia neprístojnosti,ktorých sa dopúšťajú dobrovoľníci v letných mesiacoch

            Minule odznelo,   v médiách,že u nás existuje okolo 12 tisíc rôznych dobrovoľníckych organizácii najmä v oblasti zdravia a sociálnej pomoci a skoro všetky sa spoliehajú na pomoc verejnosti vo forme zbierok,alebo posielajú zloženky.Takýto stav nahráva však v argumentoch  liberálom,že štát už neplní svoje pôvodné funkcie,je zbytočný a že ho nahrádzajú práve dobrovoľníci a charita a že treba viac sledovať americký liberalizmus,keď každý dbá len o svoje blaho.No keď dôjde k hurikánom a povodniam nepomôže si ani prezident Obama Senát i Kongres mu zväzujú ruky,že veľa utráca. Veď štátny dlh USA dosiahol výšku,ktorá sa nedá vyčísliť v známych hodnotách iba v miliardách miliárd. Ako ale ďalej? Štátne školstvo aj u nás treba  ponechať podľa súkromných  a dobre zaplateným expertov  len nevzdelateľným,pretože chytrí a nadaní zo skupiny úspešných rodičov sa budú vzdelávať  v súkromných lýceách s perspektívou viesť spoločnosť v budúcich rokoch ako managéri  a vedu previesť na súkromnú bázu,aby firmy a ich majitelia,ktorí na ňu majú platiť, sledovali len svoje podnikateľské  potreby a výsledky využívali v svoj prospech.Starostlivosť o zdravie dať do služieb výrobcov liekov , medicínskych prístrojov a zdravotných poisťovní,ktoré sú predsa podnikateľské subjekty s právom tvoriť zisk,aby si ho mohli zaplatiť len  tí,čo na to budú mať,veď už teraz je to najvýnosnejší obchod. Infantilné snahy štátnych orgánov a lekárov,aby znížili ceny liekov neuspeli od prvopočiatku s hrozbou,že keď lacno,tak nijaké a distribútori pôjdú o dom ďalej. Čo to bol za výmysel nechať ľudí váľať sa v nemocniciach ,keď lôžko mohlo ako v hoteli zarábať viac.Stačí deň a domov.Ak budú komplikácie, pacient,alebo jeho príbuzní,ak budú v okolí ,musia si poradiť.Kto nemá na telefon,či mobil,jeho vina ,mal menej spať a viac pracovať. Ale otázka,kto zaplatí prevoz na urgentný príjem bude iste položená ešte skôr,ako naložia sanitári pacienta na nosítka.

            Smiešna je predstava,že naznačené trendy je možné zastaviť demokratickými voľbami po štyroch rokoch,alebo zmenami volebného poriadku.Podstata je totiž v tom,že po dvoch privatizačných vlnách skryto došlo k tretej vlne.kedy vstúpili do procesu zahraniční partneri a ktorí skupovali všetko,čo mali už vopred vyhliadnuté a čo nemalo z ich podnikateľského hľadiska budúcnosť,skrachovalo.Metody sú známe a často využívané od nepamäti.

            Stačí totiž pohliadnúť  len na postupné zmeny názvov hotelov,bánk,poisťovní,obchodov,ale aj firiem a  rôznych finančných skupín,ktoré od prvopočiatku plnili funkciu bielych koní a ich vstup do majetkovej podstaty rekreačných parkov a skiparkov bol cvične  zastieraný,že ide o investovanie vlastného prácne nadobudnutého kapitálu. Veď aj Tatry Nízke,či Vysoké sú už rozparcelované,kosodrevina vyrúbaná a svište s kamzíkmi pôjdú do zooparkov.Kde by si spomenul na  naše hory pan Kempiňski  keby nemal poradcov a kde by tí vzali,kapitál keby už pred 15 rokmi nemali dohody o postupoch a úlohách s konkrétnymi zmluvami,ale aj  s pôžičkami na úlohy,ktoré ich čakali.

            Kto vlastne zabráni,aby sa spoločnosť prostredníctvom svojich predstaviteľov neriadila  týmýto ideologickými principmi,aby náš život nebol v stálom  strachu a potecha bola len z čítania bulvárnych klebiet,kto kedy a s kým a kde boli videní,a čo pritom robili,neustálych 

  súťaží rôznych miss s rôznymi rozmermi  a zo sledovania seriálov zameraných na ohlupovanie tých,čo aj tak o ničom nerozhodujú a sýtením každého programu TV reklamou,ktorá  má pomáhať zvyšovať predajnosť a čohokoľvek, každému kto je schopný si ju zaplatiť a keď niet dôvodu kupovať,čo človek nepotrebuje. Takto čakáme a modlíme sa, aby bolo lepšie a a že bude aj lepšie.