Skepsa aktuálnej politickej scény

            Podnet k vzniku a k právnej definícii činnosti ÚPN dal nebohý Janko Langoš, keby nebol narazil a zahynul a dnes je ťažko hádať, kam by sa jeho činnosť pod jeho vedením uberala. No to, že ide o Ústav a pamäť národa je veľavravný, taký dlhodobý. Ústav za dobu svojej existencie zhromaždil doklady z archívov bývalej ŠtB, mená jej agentov a spolupracovníkov, vlastníkov konšpiračných bytov, ktorých mená uverejnil a dostal sa i do sporov s osobami, ktoré mali spolupracovať a ktorí to odmietali. a Ústav žalovali. Zorganizoval niekoľko konferencií i uskutočnil niekoľko sťahovaní do rôznych podnájmov, Jeho odborní pracovníci vydali niekoľko monografických publikácií a spočítali, koľko osôb bolo počas pokusov o útek na hranici s Rakúskom zastrelených a označili aj osoby funkčne zodpovedné za ich smrť. Rozlúčili sa i s pracovníkom, ktorý mal a má iný pohľad na existenciu Slovenského štátu. Iste nie je sám, ale ako dnes už bývalý a kmeňový pracovník Ústavu dal podnet k tomu, aby predseda bol predvolaný na rokovanie parlamentného výboru pre ľudské práva, údajne pre výsledky kontroly dozornej rady Ústavu.

Zdalo by sa, že činnosť ÚPN je po 23 rokoch svojej existencie naplnená a hľadá sa dôvod pre jej ukončenie so cťou. a poďakovaním. Je tu však istá možnosť pokračovať v usilovnej práci jeho pracovníkov v zhromažďovaní relevantných dokladov o priebehu privatizácie, kto, kedy a ako došiel k majetku za zásluhy o štát a kto bez zásluh bol na ceste k bohatstvu zastrelený a pochovaný na neznámom mieste v slovenských horách, či unikol pred spravodlivosťou do cudziny a na hranici nemohol už byť zastrelený. Že je to zlý návrh? Ale asi nie, pretože je to Ústav pamäti národa a tá musí byť trvalo v pohotovosti a. registrovať naše počiny. A to by boli úlohy najmenej na ďalších mnoho rokov existencie Ústavu.