V pravidelnej diskusnej relácii STV O 5 minút 12 išlo o to, ako napomôcť hladným dolinám, aby sa tam mali ľudia tiež lepšie a mali prácu. V jednu chvíľu sa jeden diskutér nejako prebral a sám pre seba si položil otázku, ako je možné, že na Slovensku, ktoré je svojim počtom obyvateľov menšie, ako niektoré z veľkých miest Európy, sú také veľké regionálne rozdiely. Nemal mu kto odpovedať i keď musí vedieť, alebo vie, že je to dôsledok upevňujúceho sa spoločenského systému – kapitalizmu u nás.
Predsa kapitál (obrazne) ide tam, kde má lepšie podmienky pre svoj rast a tým sú okrem rôznych úľav v daňovom systéme a možné triky, aj územné podmienky, rovný terén pre budovanie prevádzok, blízkosť alebo náväznosť na diaľničnú sieť a primerane vzdelaní ľudia A tým sa dajú vysvetliť naše špecifické podmienky a dôvody veľkých regionálnych rozdielov. Veď ako ináč by bolo možné, že oblasť Bratislavy prekračuje 1,5 násobne priemer životnej úrovne v ÉU a hladové doliny juhovýchodnej časti Slovenska dosahujú len polovicu teda 0,5 Takýto rozdiel len v rámci Slovenska je ale zákonitý, dlhodobo a cielene vytváraný pre každého, kto si zmyslel niečo na Slovensku vybudovať pre svoje ciele.
Otázku podobného charakteru, alebo vzniklú práve na základe uvedenej diskusie na STV si položil A.Marenčin v názore (8.februára) pod názvom: “Nedržíme spolu“ keď píše a uvažuje o tom, prečo nedržíme spolu. Veď prečo by sme aj držali, keď poprevratové delenie štátneho majetku, ktoré splodilo kapitálotvornú časť spoločnosti, bolo rozhodujúcou udalosťou v novodobých dejinách Slovenska, určite viac ako SNP. A stalo sa základom nášho rozvrstvenia a zrušilo rovnostárstvo. Došlo k prejavom schopnosti mnohých, z ktorých by dnes už mnohí patrili do pozornosti orgánov trestného stíhania a súdov. Ale to sa nedá a hlavne nesmie. I preto, že zahraničné firmy podnikajúce a tvoriace svoj zisk na Slovensku platia svoje poplatky voči štátu tam, kde sú registrované a registrované môžu byť hocikde vo svete. Došlo predsa aj k tomu, čo mnohí odborníci i sociológovia pokladali za predel v histórii Slovenska. Ak sme nemali kráľov, ani šľachtu, pokladali sme sa, vedení odborníkmi za menejcenných a ako národ za menej vyspelý.
V relácii STV, kde minister Kažimír predstavoval program pozitívnej diskriminácie práve pre regióny zvané svojim potenciálom za hladové, ktorý liberálom neznie veľmi lahodne. Teraz, v rámci besedy súhlasili s ním obaja diskutéri (Švejna i Kollár), obaja vpravo od stredu. Ale čo budú hovoriť po voľbách, sa uvidí.. Práve preto, že všetky strany v predvolebných sľuboch pokladajú daňové úľavy za dôležitý prvok pre zlepšenie podnikateľského prostredia práve tam a čo spôsobí určite citeľné vytváranie pracovných príležitostí. Ale vytvárať nové pracovné príležitosti tam bude mimoriadne ťažké práve pre nedostatok infraštruktúry. Zatiaľ čo sa pripravuje ďalší obchvat Bratislavy, tu nie je ani základná cestná sieť v primeranej kvalite a parametroch. Až bude, potom prídu investori na obhliadku aj pohostenie domácimi. špecialitami. Takí sme my Slováci, zo zapadákova.
Dôsledky poprevratových a zásadných zmien na regióny, ktoré trpia dlhodobou nezamestnanosťou a vysťahovalectvom sú už nezvratné, pretože boli účelovo likvidované aj tie, ktoré existovali ešte z dôb Uhorska a práve táto časť bola naviac jeho industriálnou časťou krajiny. V Tisovci, Hnúšti, Poltári, Rimavskej Sobote, Jelšave, ale aj bližšie k Lučencu. V dobách bývalého socializmu tamojší občania s nižším vzdelaním a hlavne ženy nachádzali prácu na miestnych JRD (Jednotné roľnícke družstvo) v živočíšnej, či rastlinnej výrobe v každej dedine a mimo sezóny aj v pridružených výrobách a remeslách. To bola istota pre chudobných ľudí, ktorí mali možnosť chovať si z naturálií hydinu i ošípané. Dnes sú už nepotrební pre veľkoprodukciu nájomcov, či majiteľov poľnohospodárskej pôdy v ich okolí s pestovaním repky, či kukurice, zemiaky nie, to je riziková plodina vhodná pre hladné krky. Teda s tým, čo vynáša, alebo čo žiada trh.
Nedávno novinové titulky zvýrazňovali, že mlieko mliekárenské spoločnosti vykupujú za ceny nižšie, ako sú výrobné náklady prvovýrobcov., čo vedie k likvidácii chovov dojníc. Stačí ale zastať pre pultom s mliečnymi výrobkami, aby človek videl, čo všetko sa dá z mlieka vyrobiť, no všetko, čo vidí je z cudziny, aj keď s označením „Made in EU“.
Je stará skúsenosť, že ľudia, občania majú k sebe bližšie len v dramatických momentoch svojho života. Požiare, povodne, nehody, prípadne zemetrasenie, či nápad kobyliek sú práve také prípady. Nie tak v čase, keď sa časť ľudí má veľmi dobre a solidaritu prejavujú zbierkami, či charitou s primeranou publicitu. Preto volať po súdržnosti bohatých s chudobnými alebo i naopak chudobných s bohatými je ilúziou, pretože, čo môžu poskytnúť chudobní bohatým? Len svoju pracovnú silu
Ten symbol STV používam úmyselne preto, že RTVS nepovie, či to bolo v rozhlase, alebo v TV.
Celá debata | RSS tejto debaty