Skepsa aktuálnej politickej scény

Súčasné,ale aj nedávne udalosti vo svete a okolo nás, svedčia o tom,že povestná parlamentná demokracia stráca dych a parlamenty,ako predplatené inštitúcie voličov, neplnia svoju deklarovanú funkciu.Predsa ak to vezmeme od východu na západ zlyhali parlamenty a ich možnosti v Thajsku,Pakistane,Grécku,Turecku,na Ukrajine,vo Francúzsku,Nemecku,Holandsku v  Anglicku a teraz najnovšie i v Tunisku.Búria sa aj Maďari.Pouličné bitky,streľba do nepokojného davu,slzný plyn a mŕtvi.Aj preto s rastom sociálnych nepokojov,cien a nezamestnanosti treba čakať,že tento pohyb plebejcov bude pokračovať aj v roku 2011.Aj streľba na demokratickú senátorku USA je výrazom osobného zúfalstva človeka a jeho vláda napriek tomu uvažuje ,ako kontrolovať nosenie zbraní a hlavne ako evidovať a sledovať ľudí so sklonami k individuálnemu terorizmu.Niečo ako budovanie policajného štátu,keď každý je sledovaný.

            Preto známy spoločenský trojuholník:vláda,parlament a nezávislá justícia treba modifikovať na vládu(v službách bohatých),parlament(plniaci želania a potreby bohatých)a plebs,ktorý je zaujímavý len v deň volieb a stále niečo chce,nikdy nie je spokojný a ruší pokojný výkon moci a skrivodlivosti.

            Už v dobách porevolučných ozývali sa totiž hlasy našich liberálnych politikov,že štát v svojej tradičnej podobe s nejakou vládou je zbytočný a prekáža slobodnému podnikaniu,ako najdemokratickejšej forme existencie každej civilizovanej spoločnosti a o to sa budú usilovať.Túto predstavu slovenských  liberálov som vypočul na jednom predvolebnom zhromaždení síce celkom náhodou a kde rečnik D.Krajcer,terajší minister kultúry a nám divákom z hráškovozeleného autobusu vysvetloval,že štát zdiera vrstvu námezne(teda za mzdu)pracujúcich,keď zo zorobených 800 € dostane len 500 € a to treba zmeniť!Dnes treba dúfať,že si počína rovnako,ako vtedy a prestáva podporovať aktivity ,ktoré nikdy neboli bez sponzorov životaschopné.

            Zatiaľ sa takéto predstavy liberálnych politikov ,aj keď sa už z vôle voličov vyskytujú vo vláde nenaplnili v požadovanom rozsahu a dokonca súčasná hospodárska kríza ich snaženia blokuje.Podľa rôznych expertíz povolaných a správne orientovaných expertov z našich inštitúcií sa dokladá,že štátne úrady pre to a pre ono sú zbytočné,pretože nevykazujú primerané výsledky svojej existencie,ich pôsobenie je chabé a sú len žrútmi verejných financií a dlhodobý ich schodok v činnosti sa stáva argumentom pre ich likvidáciu. Podľa ortodoxných liberálnov právo na existenciu majú len také inštitúcie,alebo takí,ktorí nepotrebujú dotácie,príspevky a    s voju existenciu si vedia zabezpečovať vágnymi zmluvami,sponzormi a šikovnými textami zmluv,ktoré sa nedajú vypovedať bez dopadu na objednávateľa.

            Ale to všetko hlásajú dovtedy,kým nedôjde ku prírodnej katastrofe,či hospodárskej kríze z nadvýroby a nesplácania úverov.Vtedy zvyknú liberáli mlčať,no hľadia situáciu využiť s perspektívou,ako teraz u nás,keď ich návrhmi zásadných úprav Zákonníka práce chcú(podľa Ľ.Kaníka a opäť nepoučiteľný)umožniť ľuďom pracovať do nemoty.A tí,čo takéto návrhy obhajujú so slovami,“že treba dovoliť ľuďom pracovať a bohatnúť“,iste to neskúšali na sebe.Nemôžu vedieť,ako sa cíti šofér,predavačka v supermarkete,či vodič lokomotívy a montážny robotník po(zatiaľ)8 hodinách práce v plnom tempe alebo po nadčasoch.V takom nepochopení vzťahu medzi dvoma vrcholmi spoločenského trojuholníka mal by vystúpiť na scénu práve štát,jeho vláda,no tá tým,že všetko je už v súkromných rukách musí mlčať,nemá legitímne nástroje na ovplyvňovanie výsledkov sporu a skôr počúva predstaviteľov podnikateľských združeniach,aliancií a   unií,ako dbať o plebejcov.Akoby aj mohla,keď prítok prepokladaných súm z daní a odvodov je nízky a výdaje presahujúce potreby.Ale tá snaha znížiť dane a odvody do sociálnej a zdravotných poisťovní tu je.Opticky zvýšiť príjem(kto má vysoký,bude mať ešte vyšší)ale platiť sa bude za všetko a natvrdo.Za školu,za zdravie i za starobu.Žiadna socializácia,to by Amerika nebola tam,kde je a o čo sa naši experti na liberálnu politiku usilujú.Veď ani Mr.B.Obama to v demokratickom štáte nemá  to ľahké, ani teraz po schválení bázického zákona o zdravotnom poistení

            Aby sa ako-tak zlepšili odvody a zdroje štátneho rozpočtu rozhodli dva vrcholy spoločenského trojuholníka o (dočasnom)zvýšení prijmov zvýšením DPH,ktorú však od prvopočiatku sprevádza rast cien hlavne potravín a očakáva sa,že bude pokračovať.A prezident Zväzu obchodu jedným dychom a s vážnou tvárou nám vysvetľuje,že rast cien potravín až o 10 % je spôsobený katastrofálnou neúrodou všetkých potravinárskych surovín.Ale prečo potom obchod čakal s cenami až do zvýšenía DPH?

            Liberalizácia obchodu,ktorú naši občania,aj plebejci očakávali má aj odvrátenú tvár.Nepredávajú sa slovenské produkty,ale ako ukázali udalosti okolo zvýšeného obsahu dioxínov v mäse a vo vajciach,štát nemal nástroje a možnosti kontrolovať dovozy a regulovať dovozy zahraničných potravín na našom trhu.To nie je len otázka vyšších nákladov na produkciu potravinárskych produktov,ako sa zvýrazňuje v oficiálnych reláciách.Otázka by mala znieť skôr,než sa začnú porovnávať ceny,komu obchodné reťazce patria a komu slúžia?Veď koho pamäť nezlyháva pri každej vážnej situácii, spomenie  si,že práve supermarkety boli prvé,čo prenikli do našej obchodnej siete v mestách i malých mestečkách.Boli pripravené a čakali,až tá možnosť nastane a bude zákonne upravená.Detaily zmluv o predaji slovenských výrobkov v supermarketoch nemôžeme poznať, sú chránené obchodnými podmienkami a tajomstvami,ale môžeme vidieť ako mladí ľudia v civilnom oblečení(teda vlastnom)trvale ukladajú fľaše s nápojmi a ženy navážajú pečivo a chlieb do regálov,čo svedčí o tom,že sú zamestnancami dodávateľa zo Slovenska nie predajcu Občana štátu odkiaľ prišiel k nám supermarket ,či Nemca,Brita,alebo Holanďana som zatiaľ nevidel ako ukladá tovar z ich krajiny.

            Problematika dioxínov zistená a publikovaná našimi orgánmi veterinárnej starostlivosti  má aj svoju podnikateľskú podobu.Vyrobiť čím lacnejšie,ovládnuť trh a o ziska sa deliť doma medzi vlastníkmi.Plebejci ako najpočetnejšia skupina konzumentov potravín sú dôležití len potiaľ,pokiaľ platia a chodia nakupovať a každý deň.

            Aj preto všetko ten spoločenský trojuholník by napriek usilovnej a finančne silnej strany podnikateľov liberálneho ponímania života na zemi mal mať všetky strany rovnaké a mal by byť rovnostranný,keďuž máme tú demokraciu.Však?.