Skepsa aktuálnej politickej scény

S obľubou a často sa zo strany najbohatších hovorí,že jednotlivé národy(štáty),ktorých ekonomiku zlomila súčasná kríza a najskôr,že je to dôsledok“žitia nad pomery“.Ale ani správa ČTK z Paríža o tom,že“ europské národy platia za hospodársku krízu“neprekračuje možný,či dovolený spravodajský,alebo názorový limit.Ak by,potom by sa dotýkali alebo prekročili dovolené a to by končilo existenčnou neistotou.

            „Žiť nad pomery“ je princip kapitalistickej filozofie a ekonoickej praxe vnášaný zvonka.Ako ináč vnímať stále ponuky na pôžičky s rôznymi sloganmi ctihodných a zavedených bankových domov,až po podvodníkov,že ľahšie je splácať pôžičku,ako si šetriť na kúpu predmetu vlaastného záujmu.Ale v pozadí týchto bankových aktivít je esenciálna a existenčná snaha producentov vyrábať stále viac a predávať aj na pôžičky len aby sa obeh kapitálu nezastavil,ale rástol,pretože pri stagnácii dôjde ku kolapsu celého systému ako vidíme v týchto rokoch.Taká snaha,ako princip sa premieta do každodennej reality.Predmety dennej potreby sa menia ne predmety dennej spotreby.Správni politici,ktorí radi vidia % rastu HDP síce hovoria,že nám chýbajú služby a myslia len na hotely,reštaurácie a centrá voľného času,no služby sú aj opravári topánok,elektrospotrebičov a  ktoré živoria len preto,že výrobcovia svojou politikou nemajú záujem,aby sa ich výrobky opravovali a tak náhradné diely k výrobkom z minulého roku už sa nedajú získať.I v tom je život nad pomery.Ale zastaviť tento proces,prístup k hodnotám,ktoré môžu ešte slúžiť,ale drastická reklama,ako súčasť celého procesu nabáda,kupujte a vyhadzujte,je jedna z pevných priorít života na dlh a pomery.

            Aj preto po istom čase dochádza k „prasknutiu bubliny“,keď do bánk,či bankových spoločností sa prestanú vracať pôžičky,ktoré stáli na začiatku radostnej cesty s vypožičanými peniazmi a s thymolínovým úsmevom agitátorov.Jedným z istých znakov,že systém pracuje stále podľa rovnakých schém je v i pokutách za predčasné splatenie pôžičky.Prečo,veď s rýchlou  návratnosťou svojich peňazí by mal byť každý veriteľ spokojný.Ale nie,to je len taká fixia,pretože je to o istom narušení cash flow.

            Ak teraz,v  týchto dňoch, reklama bankových domov uverejňuje podmienky pre vkladateľov s úrokom 2% p.a.,dlžníkov zaťažuje 9,9% z požičanej sumy a čím na dlhšie,tým výhodnejšie pre banku.Prepočet by ukázal,ako sa robia peniaze.

            Ale zachádzať za hranicu dovoleného je nebezpečné,ohrozujúce samotný princip súčasného ekonomického poriadku.Preto sa vymýšľajú pravidlá a valy,ako priviesť štáty k poriadku a ako zabrániť pádu ďalších štatnych pokladníc.Všetky sa však dotýkajú života občanov štátov,ktorí predsa pravidlá nikdy nestanovovali.

            Keď pred časom expremier za stranu Smer SD uvažoval zdaniť zisky bánk evidovaná v cudzine,no pôsobiace u nás a zdaniť dividendy ich majiteľov,ktoré povstali z činnosti našich subjektov a tým sanovať štátny rozpočet ozvali sa okamžite oponenti s tým,že s bankami nik nevybabre(povedali to krajšie),pretože zaťažia následne obchodovanie s peniazmi,čo by sa dotklo všetkých,čo k podnikaniu potrebujú obežný kapitál

            Ak doznejú dôsledky terajšej krízy,ktorá prešla od svojho vzniku v roku 2008 rôznym fázami i názvami budeme môcť vedieť,koľko subjektov zaniklo a koľko nových sa na scéne objavilo,no so starými menami nových majiteľov.To,že na kríze stratili národy Europy sa časom zabudne a nový kolobeh finacií sa rozbehne opäť a s rovnakým algoritmom,ako vždy a na niekoľko rokov.