Skepsa aktuálnej politickej scény

Spomienkové omše na 150 výročie narodenia katolíckeho kňaza a politika Andreja Hlinku v chrámoch i jeho rodnej Černovej, boli spojené aj s očisťovaním jeho mena a spájané hlavne s jeho zásluhami o národ. No práve tí mu uškodili najviac, čo v rokoch jeho života ale najmä po jeho smrti, počas existencie Slovenského štátu z milosti A.Hitlera, chytali Židov, aby ich ládovali do vagónov na istú smrť a počas pochodov v čiernych uniformách a čižmách po mestách i mestečkách spievali: “Sme Hlinkove gardy, sme Hlinkova stráž, Hlinka je náš otec, Tiso vodca náš, Kamaráti na stráž!,  na vrchu Kriváňa postavíme stráž, “

Najviac preto, že vzniklé a podľa fašistických ídeí pôsobiace organizácie, hlavne HG, HM, PO HG, ktoré si na jeho pamiatku vložili do názvov jeho meno, ktoré dodnes vyvoláva zlé spomienky na vtedajšie časy Ale to nebolo náhodné, ale smer, ktorý práve on nastúpil proti inovercom a jeho nasledovníci potom rozvíjali do krutejších podôb. Aj keď pri jeho životopise zdôrazňujú autori z radov duchovenstva že bol predovšetkým kňazom, predsa jeho svetské pôsobenie a rečnenie v najzaostalejších kútoch vtedajšieho Slovenska svedčia skôr o tom, že bol politik, zakladateľ SĽS, ktorá ešte počas jeho života v roku 1925 prijala k názvu jeho meno a stala sa HSĽS usilujúca sa trvalo o autonómiu. Počas svojho života prešiel rôznymi obdobiami činnosti s cieľom nedostať sa do nepriazne uhorskej vlády, ani kapitulárneho biskupa Parvaya. Nie vždy sa mu to darilo, pre jeho ostrý slovník najmä medzi chudobou, aby mu rozumela. Istý čas jeho strana HSĽS spolupracovala s SNS, ktorú viedol tiež kňaz, no evanjelik Martin Rázus, idealista, ktorý viac veril, ako bolo pre politika rozumné. A v tom si nerozumeli.

V súvislosti s jeho výročím narodenia sa zvyknú spomínať udalosti, ktoré predchádzali vysviacke chrámu v Černovej, dnes už súčasti Ružomberka.Vtedy, 1.novembra 1907 zastrelili žandári 9 osôb a 15 ťažko zranili z radov tých, čo bránili vstupu oficiálnych osôb na kočoch do dediny, pretože občania požadovali cirkevnú vrchnosť sídliacu na Spišskej kapitule, aby vysviacku vykonal ich rodák, Andrej Hlinka. Ale kde bol vtedy on?

Dlho, ale aj dnes sa oficiálne streľba do občanov dediny spája len s vedením mesta Ružomberok a  žandármi., ktorí skutočne strieľali. Ale predsa prvotný pokyn k zaručeniu nerušeného príchodu cirkevných i svetských osôb do obce musel vysloviť biskup Parvay a mesto jeho požiadavku, ako pokyn, plnilo i za cenu streľby do ľudí. Opýtajme sa po rokoch aj opačne, čo by sa stalo, keby predstaviteľ mesta nedal cez svojich ozbrojencov súhlas k použitiu sily? Len to, že by sa koče s panstvom otočili a zlostný biskup by využil svoju moc a svojich nadriadených v Pešti požiadal o potrestanie hlavného slúžneho v meste, že nezabezpečil poriadok, pri takej významnej udalosti Ten sa rozhodol tak, ako sa rozhodol a čo našlo odozvu v celom civilizovanom svete a zviditeľnilo biedu a útlak Slovákov.

A.Hlinka, ktorý v tom čase bol mimo Slovenska sa dlho nevracal domov, aby sa vyhol úradnému stíhaniu a áreštovaniu, ale o tom, kedy bude kostol vysvätený iste vedel. A on zatiaľ cestoval po zemiach koruny českej. aby rozprával a prednášal o našej biede

Nasledujúce roky sa venuje politike, ktorú mohol stretaním sa s ľudom pospolitým vykonávať a brojiť proti alkoholizmu, úžere a chudobe Slovenska. Nie všade mal svojich pozorných poslucháčov V dedinách horného Liptova určite nie.

Po vytvorení samostatného štátu usiluje o autonómne postavenie Slovenska. Keď sa v roku 1919 vybral s poslancom F.Jehličkom do Paríža, aby v rámci mierovej konferencie o usporiadaní povojnovej Európy tlmočil požiadavku na autonómiu pre Slovensko, skôr za seba a svoju stranu bol po návrate internovaný a odsúdený i k peňažitému trestu Historik ale hovorí, že F.Jehlička ho obalamutil. Jeho, skúseného politika, keď sa vybrali tajne na cestu cez Poľsko!

Strana, ktorá už roky niesla jeho meno HSĽS opakovane predkladala v čsl. parlamente návrh zákona o autonómii, pokiaľ v ňom zasadala a nebola v opozícii, k čomu zručne napomáhal i dr. Tuka Béla v službách strany až do stretaní sa s Henleinovou SPD. keď sa zhodli na konečnom zániku ČSR k čomu došlo efektívne v roku 1938., ktoré udalosti poznajú iste i čitatelia blogu.

Od konca vojny názov ľudák, ako skratka pre členov tejto strany HSĽS, alebo pre človeka, ktorý bol, alebo zostal sympatizantom, či aktérom činov v niektorej organizácii uvedenej v skratkách na začiatku, patrí k tým málo prijateľným. Sú však i dnes medzi nami a zdravia sa “Na stráž!“