Nebolo významné to, či nálet US Air Forces na Škodovku v Plzni bol 17 apríl, ako písal pamätník udalostí pán Gerhard. fr, alebo 25.apríl ako sa uvádza v knihe „Čsl dejiny v datech“ ,aj keď jednotky 3.americkej armády gen. Pattona boli už od 21.apríla na území západných Čiech .Z hľadiska definícií neišlo o takticko-operačnú akciu, ale o strategický nálet s povojnovými dôsledkami, zničiť významný strojárenský podnik, čo malo mať svoj význam v povojnovej obnove štátu svojimi významnými výrobkami.
Z informácií, ktoré sa v dokumentoch a pamäti starých pánov zachovali vieme, že Američanom dlho trvalo, kým sa pripojili armádou k brániacim sa Britom i Francúzom a opakovaným žiadostiam Moskvy otvoriť 2.front v Europe odolávali až do januára 1944.Vieme tiež ,že z politiky izolacionizmu napriek varovaniam prezidenta F.D. Roosevelta ich vyviedli Japonci 7.12.1941 ,keď zaútočili bez vyhlásenia na Tichomorskú základňu Pearl Harbor a zničili od skorého rána skoro všetky lode kotviace v prístave.
Síce už 30.10.1941 ponúkol práve spomenutý prezident F.D .Roosevelt Moskve pomoc vo výške 1 mld. US dol, ktorá v dôsledku zlej situácie na bojiskách pod Smolenskom bola vo forme Zmluvy o pôžičke a prenájme zvýšená na 50 mld. US dol. Do 6.11. kedy bola podpísané zmluva o pôžičke a prenájme.
Dôsledky izolacionistickej politiky sa menili len postupne, no pomoc iným poskytovali USA na obchodnej báze aj voči svojim najbližším spojencom. Aby sa napĺňali potreby bojujúcich strán na muníciu, zbrane ,tanky lietadlá a rôzne druhy plavidiel, vláda USA v záujme platieb vojensko-priemyselnému komplexu(názov zaviedol neskôr D.Eisenhower) stanovila 29.10.1942 občanom, ktorí mali v tom čase príjem väčší ako 624 US dol „daň pre víťazstvo „vo výške 5 %,čo prinášalo do štátnej pokladne a veľmi rýchle 9 mld US dol. Tak sa národné hospodárstvo USA postupne preorientovalo na vojnové potreby. Až keď to všetko dáme dokopy, môžeme pochopiť politiku USA na konci vojny, teda aj v čase bombardovania Škodovych závodov v Plzni. Ináč by sme to mohli pokladať za omyl ,ktorých sa počas bojov prihodilo veľa. Napr. bombardovanie Drážďan patrí k tým, ktoré nik doteraz nevysvetlil, keď v opakovaných náletoch v dňoch 13 – 15 februára 1945 boli zničené a zahynulo 70 tisíc civilov.
Americké zbrojovky a lodenice už od roku 1943 pracovali naplno, podobne aj súvisiace firmy, ich dodávatelia a tak pre ich majiteľov pred koncom vojny nastala dilema, čo a ako ďalej, ako zachrániť návratnosť investícií a pôžičiek i u svojich spojencov v Kanade či Veľkej Británii a keď pomoc zo zákona nahradili 6.12 1945 obchodnou pôžičkou; Čo ale s inými, pokiaľ nebude obnovená produkcia v zničených krajinách Europy a v ich národnom hospodárstve? Ako najlepšie riešenie sa ukazovali priame investície do obnovy všade, kde skončili bojové operácie a nastalo obdobie obnovy. Nepochodili však v Moskve, ktorá tieto obchodné praktiky poznala z minulosti, z dôb pôsobenia amerických inžinierov pri industrializácii zničenej krajiny začiatkom roka 1925.
Pretože už bolo badateľné, že Europa sa bude potrebovať predovšetkým najesť a chrániť sa pred nemocami poskytli USA organizácii UNRRA(United Nations Relief and Rehabilitation Administration.) založenej ešte v roku 1943 materiálnu pomoc vo výške 1,35 mld. US dol. Všetky potravinové balíčky ako si ich pamätáme mali anglické názvy(breakfast ,lunch a pod),ktorým sme nerozumeli.
Najvýznamnejším, ale hlavne obchodným počinom USA s cieľom zaistiť návratnosť pomoci a pôžičiek bol Europský program obnovy zvaný podľa amerických zvyklostí podľa autora Marschalovym plánom vyhláseným 3.7.1947. Jeho prijatie na pokyn z Moskvy vtedajšia vláda odmietla, čo malo za následok spomalenie povojnovej obnovy republiky, ale aj zhoršenie našeho postavenia v rodine(západo)europským štátov.
Takže takto možno vidieť a vnímať očakávania spojené s bombardovaním podniku Škoda Plzeň dva týždne pred koncom 2.svetovej vojny .Ale je možné doterajšie“ demokratizačné“ “vojny v Iraku, Afganistane, Líbyí, Egypte a teraz najnovšie aj v Sýrií vnímať bez obchodných záujmov zúčastnených strán v operáciách najmä materiálne?
Celá debata | RSS tejto debaty