Skepsa aktuálnej politickej scény

Je isté, že dôvody našej žiadosti o odklad stanoviska k žalobe poľského podnikateľa o povolenie čerpať minerálnu vodu z prameňa v okolí obce Legnava na poľské územie nesúvisí len od sviatkov, ako povedal minister Žiga. Teraz to má byť do 10. apríla, dokedy právni experti by mali nájsť relevantné dôvody, prečo NR naše vody pokladá za surovinu, ktorej export potrubím, alebo v cisternách spadá pod nadštandardnú ochranu a jedinečné dedičstvo národa. Pýtate sa prečo a pre koho? Keď sa tak píše v čl. 4 Ústavy SR a spolu s minerálnym bohatstvom, jaskyňami prírodnými liečivými zdrojmi a vodnými tokmi, Tak asi v záujme obyčajných občanov.

Poľský podnikateľ, ktorý sa na zásah Slovákov do základného práva konzumnej spoločnosti o voľnom pohybe osôb a tovarov sťažoval EK v Bruseli uspel. Dôkazom toho je predsa skutočnosť, že jeho sťažnosť bola prijatá a nebola odmietnutá od prvopočiatku a že bude teraz ťažkým problémom, až bezprecedentným, ako náš pohľad odôvodniť a tak, aby bol akceptovateľný, keď v čl. 1 ods. 2 Ústavy sa uvádza, že budeme rešpektovať všeobecné pravidlá a medzinárodné zmluvy. To sa v tomto spoločenskom systéme stať nemôže, pretože by to znamenalo porušenie jeho dôležitého právneho piliera. Veď, čo by zákaz voľného pohybu tovarov znamenal, sa dá ľahko domyslieť, keď v obchode vždy platí: Lacno kúpiť a dobre predať. Rozumej v kolónii lacno kúpiť a dobre predať práve tam, s príslušnou prirážkou na dopravné náklady, reklamu a pekné balenie.

Za tejto situácie, ktorá nie je priaznivá pre našu stranu, pokiaľ nejde aj o vyššie záujmy, bola by primeraná dohoda s poľským podnikateľom, že minerálnu vodu by čerpal a plnil do fliaš na našom území ľuďmi zo slovenského okolia, u nás by platil dane a sociálne odvody a predávať by ju mohol pod poľským názvom. To by bolo to primerané a jeho žaloba by bola anulovaná, ako prekonaná účastníkmi sporu. Ak nie, potom to iste prehráme, ako neposlušný dorastenec, ktorý robí dospelým členom Únie len problémy.

Poľsko je násobne väčšou krajinou ako Slovensko, preto aj jeho hlas v orgánoch Únie je silnejší. Ale aj pomer k Českej republike, ako sa môže divák ČT dozvedieť aj v poslednej dobe o kúsku jeho územia, ktoré mu pripadlo na základe rozhodnutia Spojencov v okolí Lužickej Nisy. Povrchová ťažba uhlia, s prevádzkou tepelnej elektrárne a veľkoprodukciu paradajok v skleníkoch o rozlohe cez 10 ha s trvalým osvetlením rušivo pôsobí na život ľudí v blízkych dedinách v okolí Frýdlantu. Ani tam si nevedia rady, čo s prachom, čo s trvalým jasom deň čo deň, noc čo noc.

Ak by sme teraz, už aj s textom dodatku k Ústave SR deklarovali to, že naša voda je prírodným bohatstvom a minerálnej zvlášť, potom si podobnú ochranu žiadajú aj lesy, ich bohatstvo, drevo. Živým príkladom je nepovolený výrub lesa nad Liptovským Mikulášom, ktorý ale medzi dvoma kontrolnými návštevami štátnych orgánov dohľadu dal súčasný majiteľ vyrúbať, hoci mal povolenie len na 54 borovíc. On dal vyrúbať všetko v okolí pamätníka obetiam obetí bojov o mesto v januári 1945. A z občanov, ktorí tento les navštevovali aj počas holorubu lesa nik neupozornil na to, čo sa tam deje a kto vozí odtiaľ toľko dreva k nakládke. Stali sme sa ľahostajní k majetku kedysi štátnemu a ďakujeme tým podnikateľom, čo za jeho ničenie dávajú ľuďom prácu na dva týždne. Kam sa drevo podelo to už nik nezistí pretože to je predsa obchodné tajomstvo. Stačí, že pán zaplatil daň. Určite putovalo ďalej ako do Ružomberka, kde stojí závod na výrobu celulózy a možno i papiera. Či do Rakúska, Nemecka, alebo Škandinávie, kde ochrana lesov je skutočne principiálna a preto kupujú lacno naše drevo. Aby ich firmy vyrobili drahý nábytok z rastlého dreva a predávali to v svojich predajniach u nás

Preto správy podobného charakteru o vode, či dreve nie je vhodné publikovať. V ľuďoch, ktorí majú k našej vlasti istý a vrúcny vzťah to vyvoláva smútok, hnev i bezmocnosť o ceste, kam kráčame. Možno sa zmieriť s tým, že inde je ešte horšie, že ženy v Indii, ktoré trhajú končeky lístkov z kríčkov čajovníkov za celodennú prácu dostanú 1 €/os?