Skepsa aktuálnej politickej scény

Ak doterajšie demokratizačné operácie USA a ich spojencov prebiehali podľa nacvičeného scenára, teraz v Sýrií sa situácia skomplikovala, pretože na scéne sa objavil Islamský štát. Ako sa líšili procesy demokratizácie v Afganistane, Iraku, Líbyí, Egypte? Predstaviteľ Afganistanu H. Karzai sa pridal k Talibancom, prezidenta Iraku S. Husseina popravili, vodcu Líbye M. Kaddafiho zastrelili na úteku a prezident Egypta Mubarak čaká vo väzení na popravu či doživotie.

Aj v Sýrií proces začal rovnako, napred organizované nepokoje, proti ktorým zasiahol režim s použitím zbraní, až prerástli do občianskej vojny a úteku bezbranných ľudí napred do Turecka a teraz do Európy. V takej situácii narástla pozícia islamského štátu, ktorý je zatiaľ teritoriálne neohraničený, ale ideovo založený na fundamentálnom vyznávaní islámu, jeho sunnitskej vetvy s právom šárie. Potenciál k jeho rastu existoval už skoro 10 rokov a dnes vlastne zjednotili jeho vodcovia všetky odbojné skupiny do jedného prúdu a aktivity, k teroru, ničeniu historických pamiatok, ktoré sú podľa nich v rozpore s učením Mohameda a toho najvyššieho Alláha, ale aj k výchove nových bojovníkov proti džaurom a nevercom, no i k fungovaniu základných činností pre existenciu života ľudí, pochopiteľne v ich ponímaní a pravdy. A tí, čo s tým nesúhlasia utekajú.

Teraz, po zničení ruského lietadla s 224 pasažiermi na palube ešte nad egyptským územím a najnovšie po streľbe do baviacich sa mladých ľudí v Paríži, ktorých 158 zahynulo na rôznych miestach koordinovaným činom sa začína na strane Spojencov hovoriť, že vypukla vojna svetov, na čo bude potrebné náležito a spoločne odpovedať. Problémom ale bude, kto a ako sa zjednotia ich údery a či budú mať primeraný efekt. .

Vieme, že ako nepriateľ na území Turecka, Sýrie i Iraku, ale aj Egypta, či Líbye existuje Islamský štát, proti ktorému na strane legitímnej vlády Al Assada v Sýrií sa dlhodobo stavia Rusko. Netají tým, že bráni legitímnu vládu aj proti odporcom jeho vlády. Zatiaľ Spojenci sú tiež proti Islamskému štátu, no podporujú odporcov vlády Al Assada s konečným cieľom jeho vládu povaliť a nastoliť takú, ktorá bude im naklonená a sympatická, bez Rusov na brehu Stredozemného mora. To je hlavný dôvod, prečo ich Sýria tak trápi.

Každý deň teraz prináša nové správy, dokonca sa v nich zo strany Spojencov uvádza, že hlavný nepriateľ je teraz Islamský štát a jeho teroristi. Ale musia vedieť kto ich podporuje a kto a kedy ich prestane podporovať? Veď na svoje aktivity potrebujú finančné zdroje z predaja za vyťaženú ropu na území, ktoré ovládajú a ktorú od nich niekto adresne kupuje.

V doterajších demokratizačných vojnách, ktoré viedli USA došlo k mnohým strategickým omylom, ktoré priznávajú obe strany predvolebných diskusií pred TV kamerami a za prítomnosti zvedavých sympatizantov v USA. Zo strany kandidátov na funkciu prezidenta zaznievajú rôzne hlasy. Niektorí uchádzači o post najvyšší hovoria, že USA musí prestať byť policajtom sveta a iní zase aby na územie Sýrie ale aj priľahlých území do priamej konfrontácie s protivníkom boli vyslané trupy pozemných elitných jednotiek ináč stratia pozíciu svetovej mocnosti č. 1. Ďalší sa prikláňajú k tomu, aby tam zasiahli jednotky NATO. Veď na čo ich máme, pýtajú sa odhodlaní rečníci z pozícií vojensko-priemyselného komplexu? Znejú však aj hlasy, aby si poriadok na svojom dvore urobili arabské štáty. To je tiež hrubý omyl, pretože Arabi proti vlastným nikdy nebojovali a teror šíria len ich malé skupinky po celom svete odhodlané obetovať vlastný život za Alláha. A to je ako hľadať blchu v hrubom kožuchu

Pokoj pre Európanov bol dovtedy, kým sa nezačali uskutočňovať demokratizačné operácie USA hľadaním zbraní hromadného ničenia v Iraku a následne v Sýrií chemických zbraní. Takéto jednoduché argumenty pôsobia na pospolitý ľud všade kde občania majú radi jednoduché pravdy a ich riešenia. Už menej odvážni boli Spojenci pri vyjednávaní a po vyhlásení embarga na Irán. Kvôli počtu jeho centrifúg na obohacovanie rádioaktívneho uránu pre jeho jadrový program. Nakoniec po dlhých rokovaniach, ale už s novou vládou sa dohodli na limitoch pre počet centrifúg. No základný a neriešený ostáva problém spojenectva Iránu s vládou Al Assada v Sýrií a naviac po boku Ruska. Čo s nimi? Ako ich vylúčiť z hry aby neprekážali ďalšej demokratizácii arabského sveta podľa vzoru, ktorou je dlhodobo Saudská Arábia plávajúca na mori ropy a plynu.

Na pamiatku obetí streľby do ľudí v Paríži sa konajú rôzne pietne akty i s troma dňami štátneho smútku v celom Francúzsku a smútok zavládol od USA až do Japonska, no že dva týždne pred týmto masakrom zahynuli nevinní ľudia v lietadle, aj keď to boli len Rusi, nik ich smrť nespája s terajšou udalosťou, ako keby sa na to malo zabudnúť. Nečítali sme nikdy nijaké vyjadrenia smútku a kondolencie cudzích predstaviteľov zo sveta. Predsa smútok ich rodín, ich príbuzných je rovnaký, ako mnohých rodín v Paríži. Alebo si mnohí, aj u nás myslia že Rusi zo Sankt Peterburgu, podľa svojich starých rodičov, ktorí prežili blokádu si zvyklí trpieť, nech trpia, keď nechcú poslúchať Spojencov. Výnimočný stav dlhého trvania vo Francúzsku dovolí policajným orgánom tvrdšie vyšetrovanie osôb a príbytkov podozrivých. Mal by trvať tri mesiace!

Masaker v Paríži zatiaľ nik neodvážil spojiť s januárovou udalosťou, keď teroristi vystrieľali celú redakciu humoristického týždenníka Charlie Hebdo za to, že týždenník uverejňoval karikatúru Mohameda a nik im v tom v slobodnej a demokratickej krajine nemôže zabrániť, pretože to sú základné piliere slobody. Tak bude i teraz, počas výnimočného stavu?