Dozvedáme sa, že úspešný český režisér Jan Hřebejk začína v spolupráci s RTVS nakrúcať podľa scenára P.Jarchovského film Učiteľka. Podľa toho, čo sme sa dozvedeli zo správ bude to príbeh z dôb socializmu s jeho negatívnymi metódami výučby žiakov a mentorovaním voči ich rodičom, no s ústretovosťou k nadriadeným z okresu i školskej správy. Nevieme, či to bude príbeh veselý, alebo taký, ako vždy, úsmevný, alebo krutý voči vtedajšiemu spoločenskému poriadku. No, čo už aj také bývajú, ako dosvedčuje doterajšia filmotéka a v nej seriály.
Za uplynulých 25 rokov nového spoločenského zriadenia u nás zatiaľ dostatok námetov pre stvárnenie súčasnosti a troškou s nadsádzky neexistuje. Aj preto sa autori utiekajú do vzdialenej minulosti. Iste sú v tom peniaze, ktoré producenti musia zháňať namáhavo a skôr ich nájdu pre dávnejšie príbehy, ako tie terajšie, aktuálne a veselšie. Veď dať dokopy 15 –20 mil. € nie je málo na nastavenie zrkadla nedávnych a prežitých rokov. Alebo boli by príbehy, tie zo súčasnosti tak živé, že by sa v nich našli tí, čo stáli na začiatku tejto súčasnosti a mohli by sa v postavách poznávať.
Je pravdou, že slovenská filmová tvorba nemá, až na málo historických príbehov, príklady úsmevných filmov, no vážnych až priveľa z dávnych dôb poddanstva a vojny. Aj preto slovenský divák (jeho časť) sa stále teší na české veselohry, prípadne dnešné komédie o dobe socializmu a tak ich tvorcovia J.Svěrák, J.Hřebejk, J.Menzel,či V.Chytilová sú garanti. dobrých filmov i v presile amerických sitcomov a braku a najdú si vždy cestu k nášmu divákovi.
Ak by ale dnešní štyridsiatnici, majstri pera a s PC klávesnicou hľadali inšpirácie pre scenáre filmov zo súčasnosti, aby nastavili zrkadlo i dnešnej dobe, ktorú žijeme, stačí zalistovať v dokumentoch o nej, no s istým rizikom, že niektorí aktéri dejov ešte žijú a žalovali by autora o náhradu nemajetkovej ujmy. Ale čo je bez rizika, najmä satira.
Mnohé prejavy v NR, myslené celkom vážne i s breptami rečníkov vhodne zasadené do istého širšieho rámca i s bitkou by stáli za zvečnenie pre budúcnosť. Alebo príbehy s pracovným názvom Zlatá Idka o tom, ako sa demokraticky delili funkcie a majetok štátu sympatizantom hnutia a ako sa politicky rozhodovalo o úveroch a o ich anulovaní. Ako sa vždy ráno na pracovnom stole istého činiteľa nachádzali sa najdôležitejšie a najkompromitujúcejšie správy dotýkajúce sa politických protivníkov a že tento informačný systém nemá ešte koniec. Ako sa vážne vysviacali kancelárie po neznabohoch a ako oneskorený príchod poslanca na rokovanie bol ospravedlnený vždy jeho účasťou na rannej omši, čo bol dôvod k posunu začiatku rokovanie NR. Ako poslanec NR mal a dodnes má recept, ako liečiť lesby a gayov z ich choroby, čo občas pripomína v istých situáciách svojho plodného života i teraz.
I plavba dole Váhom na pltiach po vzore našich starých otcov so zastávkami na odpočinok i osobné stretnutia s občanmi by mala prispieť k poznaniu, kto sme a kto boli naši predkovia, ako sa o to, no bezúspešne pokúšali naši politici v časoch deklarovania našej zvrchovanosti.
Silní sme vtedy, keď sa vieme zasmiať z vlastných chýb i hlúpostí a čo nám vždy chýbalo v histórii Možno preto všetko berieme vážne a tých, čo nám ubližujú a ktorí sa z nás vedia zasmiať zatracujeme. Hneď v tom hľadáme zlé úmysly.
Tak čo umelci v rokoch dospelosti? Budeme sa môcť tešiť na niečo vlastné a možno i s finančnou podporou ministra kultúry?
Celá debata | RSS tejto debaty