Skepsa aktuálnej politickej scény

Ako býva dobrým zvykom profesionálnych novinárov spolupracujúcich s vyšetrovateľmi postupne sa máme možnosť dozvedieť o každej sekunde od chvíle, keď kopilot vymkol kolegu pilota a nasmeroval lietadlo strmo nadol do brál horstva. Podrobne sú publikované rozhovory s odborníkmi z oblasti psychológie i psychiatrie až z Ameriky o nevysvetliteľných intervaloch v príprave Andreasa Lubitza na profesiu letca, o jeho úsilí zatajiť pred prehliadkami svoj zdravotný stav i ako sa patrí zamotať do toho i neopätovaný vzťah s istou slečnou.

Pri domovej prehliadke jeho apartmánu, z ktorého odchádzal do služby, našli policajti roztrhanú maródku, teda doklad, že je nemocný a nemal by preto do práce nastúpiť. Vo svete, ktorý žijeme a kde „každý je strojcom svojho šťastia“ však i tento detail, teraz už iste zásadného významu, mal by poukázať na strach a dôsledky zo straty iste zaujímavého povolania, akým určite a v jeho veku to bolo bývalo. To bol určite rozhodný moment pre jeho počin s následkom 1+149 mŕtvych ľudí.

Odborníci z oblasti psychológie i sociológie by mohli namietať, že strata zamestnania nemôže byť dôvodom k aktu, ktorý podnikol A.Lubitz, no iste neodmietnu názor že každý na stratu zamestnania musí reagovať. Nie každý má ale takú možnosť a príležitosť urobiť to tak, ako tento nešťastník, ktorý vedel, ako nebude môcť lietať v kokpite dopravného lietadla.