V minulých dobách som sa venoval v pracovnom zaradení aj likvidáciou nebezpečných odpadov z chemických výrob a dodnes jedna kazeta pre ich mnohoročné a bezpečné skladovanie s kapacitou pre 150 tisíc ton tuhých i polotuhých látok existuje. Kazeta však počas privatizácie bola predmetom predaja a jej noví majitelia po zaplatení smiešnej čiastky začali ju ako podnikatelia plniť rôznym odpadmi z okolia fabriky, ktorá zanikla, až ju preplnili aj haluzami a konármi a s podnikaním skončili. Zisk vložili do iných podnikateľských príležitostí a na skládku zabudli.
V rovnakom čase realizácie tejto kazety bol som pracovne navštívil skládku domového odpadu mesta Helsinki(Fínsko), kde sme sledovali podnetnú organizáciu jej prevádzky. Každý náklad domového odpadu vstupujúci do ohradeného areálu na vozidle bol odvážený a definovaný o zložení. Vedúci, či prijímací pracovník určil následne dovozcovi sektor, kde môže odpad vyložiť. Pri návrate bolo vozidlo opäť odvážené a rozdiel hmotnosti bol definovaný ako odpad a majiteľ vozidla dostal pokyn k úhrade ceny za skladovanie. Tá už vtedy bola uhrádzaná skrze banku dovozcu. Po rozsiahlej skládke domového odpadu nepretržite sa pohyboval buldozér, ktorý z pripravenej depónie zeminy zahŕňal dovezený odpad, aby nebol vystavený náletu vtáctva, vetra a hlodavcov.
Toľko príklady z minulosti použiteľné i dnes a u nás. Spolu s kolegami, ktorí taktiež podobne v socializme riešili problematiku odpadov sme debatovali často aj o odpadoch, čo s nimi. Vtedajšie ministerstvá mali informácie o tom, aké množstvá plastov v rôznej podobe ako obaly na rôzne dovážané produkty sa po krátkom čase stávali odpadmi až sme sa dostali k tomu, že dovozcovia by mali mať riešenie aj pre ich likvidáciu. A neišlo o malé množstvá. Dnes tých plastov je určite viac ako bolo v minulosti. Len české orgány uviedli, že fliaš na minerálne, či sladené vody z plastu PET je v odpadoch cez 60 mil. ks ročne. O našich zatiaľ nevieme.
Už vtedy sme mali pripravené návrhy, aby štáty, z ktorých boli plastové obaly a fólie dovezené prevzali spätne vo forme odpadov to, čo doviezli. k nám. Dnes také riešenie, aj keď ide o stovky ton odpadových plastov s rozložiteľnosťou rádovo v stovkách rokov by už riešiteľné nebolo ani v rámci EÚ. Ale v princípe nejde o nič iné, ako je zber psích exkrementov a ich odkladanie do zberných nádob osobne majiteľmi psov v parku.
Problematika zberu a likvidácie odpadov je iste zložitá a ťažko riešiteľná, pokiaľ nechcú slušní ľudia žiť so smetiskom za hradbami svojich obydlí a zákon by im mal v tom byť nápomocný. Sú i budú medzi nami však aj ľudia bezohľadní, alebo nevšímaví, produkujúci odpady, no dbalí svojich občianskych práv tým, že platia dane. Ale je to všetko?
Aj podnikatelia, ktorí vykupujú druhotné suroviny od svojich dodávateľov sa budú obávať zo sprísnených opatrení v tomto druhu podnikania, pretože nie vždy bolo ich podnikanie v súlade so zákonom.
Poriadok do tejto časti ochrany životného prostredia môže nastať až vtedy, keď mimo veľkoproducentov s definovaným nakladaním s odpadmi budeme odpad vzniklý pri bežnej ľudskej činnosti v domácnostiach a v záhradách separovať, oddelene skladovať a následne odovzdávať v istých časových intervaloch poverenej zbernej organizácii na skládkovanie, ako sme to videli vo Fínsku. O formách likvidácie spaľovaním s výrobou tepla, alebo kompostovaním nepojednávam, pretože to je už iná oblasť bezprostredne nadväzujúca na zber. Našim špecifickým problémom bude aj charakter skládok, ktoré sú dnes väčšinou na svahoch a kde voda stekajúca po povrchu zeme býva kontaminovaná vyplavenými látkami z odpadov.
Celá debata | RSS tejto debaty