Všetci pochybovači významu SNP pre novodobé dejiny Slovenska a Slovákov kladú dôraz a svoje argumenty do jeho znevažovania v tom, že národ zvedený komunistami povstal proti svojej vláde! Ale prvopočiatky tejto stále oživovanej stigmy treba hľadať už v mesiacoch po jeho potlačení a v označovaní, ktoré dlho a v hlavách niektorých ľudí pretrváva dodnes, že išlo o“židoboľševický puč“a občas aj o „puč čechoboľševikov“ Mohlo to byť len označenie pretláčané z Úradu propagandy pod vedením básnika Tido J.Gašpara?
Pravdou ostáva len skutočnosť, že Slovensko sa vyvlieklo povstaním z poslušnosti voči Veľkonemeckej ríši a čo nás odpojilo z jej vlaku, ktorý narazil na „húževnatého mužíka“ až do Berlíne v máji 1945 k bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka.
Ak by rovnako a nezaujato pohliadali obhájcovia Slovenského štátu v rokoch 1939 –1945 na vtedajšiu mapu Európy uznali by, že štáty ako Chorvátsko pod vedením poglavnika Ante Paveliča, Maďarsko s veľkoadmirálom Miklosom Horthym( dokončil Szálasi) a Rumunsko s generálom Ion Antonescom slúžili nemeckému fašizmu verne, až do konca. Len malý štát vedený dekanom z Bánoviec nad Bebravou ale jeho ľudia sa spriečili a bol neposlušný. Susedné Česko, ako Protektorát Bohmen und Mahren a Poľsko,ako gubernát Ríše bez vlád s právomocami ,sa z tejto reality vymykajú a právom.
Stalo sa, čo sa stalo a prečo môžeme byť hrdí, že v zlomových dobách národ vedel povstať a prečo 29.august slávime napriek jeho trvalému znevažovaniu. Tento deň znevažujú a tupia a udalosti nasledujúce po ňom aj dodnes, pretože tí vyslúžilí jeho odporcovia majú už svojich nástupcov s historickými argumentami, ktoré sme síce mohli čítať i v knihe historika z ÚPN a jeho podobu uvidíme ako film. Alebo sú to aj tí, čo dlho leštia bustu jedného z hlavných, rodáka z Rajca.
V minulých rokoch, v dobe, keď bol kladený dôraz na revolučné tradície Husitov v jednej prednáške historika tej doby odznela aj myšlienka, zrejme jeho vlastná, že Husiti nevíťazili nad vojskami Žigmunda tým, že mu spievali chorály a hlavne známy: “Kdož jste boží bojovníci a zákona jeho“ a pochodovali pod zástavami na čele sprievodu., ale preto že mali ideu, cepy a palcáty a mali aj vojvodcov.
Každá vojna, ale aj naše povstanie malo svoje tmavé kúty a poriadok. A tí, čo dnes z akýchkoľvek pozícií, či postojov posudzujú jednotlivosti, ktoré zistili svojim bádaním v novinách, archívoch i dokumentoch z vtedajšej doby, tieto obnažujú pred verejnosťou, ako rozhodujúce dôkazy o charaktere národno-oslobodzovacieho boja tej doby. a v Európe.. Aj dnes,70 rokov od tej doby v každej vojne a v odboji sú nevinné obete a boli i vtedy. Najviac sa to dotklo osadníkov dedín z okolia Kremnice, pretože boli Nemci a čo treba ľutovať, ale nie ospravedlniť.
Podľa toho, ako reagovala časť občanov Slovenska na pojednávanie Národného súdu proti hlavným predstaviteľom Slovenského štátu a jeho rozsudky, možno už tam badať základ neskorším postojov odporcov obnovy nového Československa. Zdesenie vyvolal rozsudok nad katolíckym kňazom a prezidentom a opakované zvuky chrámových zvonov v mestách a po dedinách v deň vyhlásenia rozsudku, boli hrôzostrašné. Kňaz i keď prezident bol odsúdený na trest smrti obesením a bez súhlasu Vatikánu, o ktorý ani nik neprosil.. Kňaz a prezident ani pred súdnym tribunálom neprejavil totiž žiadnu ľútosť nad dokumentami, ktoré mu predkladala porota o hrôzach ,ktoré sa diali v koncentračných táboroch. I to mu dopomohlo k rozsudku To všetko a spolu vytvorilo podmienky, že stále žijú ľudia, ktorí budú sprostredkovane, a nie autenticky, blahorečiť pomerom vo vtedajšom vojnovom štáte i opakovane prosiť o blahorečenie kompromitovaných biskupov, ktorí boli v tej dobe hlavne politici a až potom pastieri duší.
Vnuci oživujú historiu už dlho,píšu a vytrvalo a málo objektívne a bez osobnejskúsenosti o tom,ako to všetko bolo a prebiehalo,bez citu.Bola predsa vojna a jej charakter môžeme hľadať i dnes.Príkladov je stále dosť.
Celá debata | RSS tejto debaty