Skepsa aktuálnej politickej scény

   Je síce zaujímavé ,ale málo pravdivé, že súčasné udalosti na Ukrajine sú posudzované a komentované odborníkmi izolovane od toho ,čo im predchádzalo ,nie mesiac, ale roky, najmenej štyri. Je to zámer, alebo jedno z pravidiel pre šírenie politických neprávd? Určite ide o zámer, ktorý treba odhaliť pretože je dlhodobý a vyplýva zo súperenia dvoch svetových mocností. 

   Jedna ňou zostala a mocnela počas mnohých povojnových rokov a druhá sa z následkov a ľudských strát, ktoré vo víťaznej vojne utrpela, sa spamätúva do dnešnej pozície ešte aj teraz.
   Nie je tajomstvom, že USA z hľadiska svojej perspektívy a postavenia pokladá Rusko za strategického protivníka. A tým je determinovaný aj ich postoj k Rusku, pretože z dlhodobého hľadiska by mohlo Rusko ohrozovať ich mocenské pozície. Ak pred rokmi stratég americkej zahraničnej politiky Z.Břzeziňski vyslovil názor, že Rusko, ako geograficky najväčší štát sveta treba rozparcelovať na tri územné celky ,dnes už má aj nasledovníkov. Je nm napr. i český senátor za TOP 09 Jaromír Štětina, silný odporca Ruska, ktorý vyzýva sibírske národy k odporu proti diktátu Moskvy. Nie je to na úvod prekvapujúce vymýšľanie , pretože sled následných a koordinovaných udalostí to potvrdzuje.
   Síce v posledných rokoch sa uskutočnili rôzne spoločné technické projekty na zemi i vo vesmíre, preto sa Vl.Putin, prezident RF zdal ohybný, manipulovateľný v rukách ruských oligarchov a tí sú zas vo vleku amerických korporácii a bánk Po rokoch spolupráce, ktorá prinášala prospech na oboch stranách, siaha teraz vláda USA k politike sankcií, ktorých rozsah sa stále rozširuje. O tom, že Rusko zastavilo opačne činnosť amerických seizmologických staníc sme síce počuli, ale len raz.
Pokiaľ nám siaha pamäť iste si vieme spomenúť na protiatomový dáždnik chrániaci územie USA pred dopadom rakiet vystrelených z Iránu(!) a pripravovaný na inštaláciu v dvoch členských štátoch NATO. Raketové základne v Poľsku a riadiace stredisko niekde blízko Plzne. Každému už vtedy ,keď politici tak vehementne o prípravách hovorili, bolo jasné ,že išlo o taktický ťah USA voči Rusku, dostať sa bližšie k jeho západným hraniciam. Po rozhovoroch B.Obamu s Vl.Putinom, keď ešte spolu komunikovali bol projekt zmrazený údajne do roku 2018. Iste len preto, aby americký prezident bol krytý pred zbrojnou lobby v krajine. Aby však doporučenia stratégov zahraničnej politiky boli naplnené, hľadalo sa iné riešenie identického problému – dostať sa legálne a bližšie k európskej časti Ruska.
   Našli sa v nepokojoch s vládnutím vlád na Ukrajine, vysokou mierou korupcie a stagnujúcou životnou úrovňou obyvateľstva a keď mnohí mladí Ukrajinci museli nelegálne pracovať v zahraničí a za nízke odmeny za prácu najmä v stavebníctve. Nestalo sa tak naraz ale postupne. Do popredia sa dostali aj starí odporcovia ruského vplyvu na ukrajinskú ekonomiku a hlavy začali dvíhať aj žijúci príslušníci benderovských vojsk z divízie Galicien u nás známych skôr ako banditov vraždiacich našich ľudí na východe štátu, keď sa usilovali prebiť do americkej okupačnej zóny. Začali sa predvádzať v starých uniformách po uliciach a na slávnostiach s heslami“ Bez Moskvy a Židov“ .Vláda V.Janukovyča týmto udalostiam ustupovala a zhovievavá vo vedomí, že história Ukrajiny je pohnutá a v nej zabudla na hajtmana kozákov Bohdana Chmelnyckeho, ktorý napísal ruskému cárovi Alexejovi I. list v roku 1648 keď hľadal ochranu svojich pri povstaní proti Poľsko-litovskej únii .Stepana Benderu dokonca vyhlásili za Hrdinu Ukrajiny v úfnosti, že vláda tak upokojí príslušníkov strany Pravý sektor. Do tejto nepokojnej situácie zasahovala z väzenia v Charkove Julka Tymošenko, bývalá predsedkyňa vlády odsúdená za zneužitie právomocí a stále sa sťažujúca na svoj zdravotný stav – chrbticu. Domáci lekári neboli schopní jej ťažkosti liečiť a Vrcholná rada zas nebola schopná prijať zákon, podľa ktorého by bola liečená v Nemecku. Taký zákon, aby väzeň bol liečený v cudzine neexistuje nikde vo svete. Po čase ju nový režim prepustil, aby sa vrátila späť do verejného života, a volá po vojne proti Rusku! Uchádzala sa aj o post prezidenta. Zatiaľ neuspela, kto vie, či len dočasne.
   Dovtedy úvahy stratégov existovali ,ale len ako pozorovania, no istú hranicu dosiahol prezident Janukovyč, keď vo Vilniuse odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ s odôvodnením, že ide len o malé zdržanie. Predstavitelia EÚ, ktorí sa k tomu aktu zúčastnili boli zdesení a rozhnevaní nad jeho činom. Naraz očakávaný prístup sa stal vzdialený a preto bolo potrebné nasadiť silnejší nástroje odporu a celý proces priblíženia sa k Rusku upraviť modifikovať a zdramatizovať. Stalo sa tak na Námestí nezávislosti (budúci Majdan), kde začali po jeho návrate z Vilniusu protestné zhromaždenia proti vláde, zlepšiť život v krajine a skončiť s korupciou. Zvrat nastal po dvojdńovej návšteve senátora John McCaina, ktorý do Kyjeva pricestoval skoro ako súkromná a hlavne zvedavá osoba, ale aj ako odborník na politické prevraty. O niečo neskôr sa do Kyjeva unúval viceprezident Joe Biden. Po ich inštrukciách a zisteniach začali protesty mať iný charakter, zostrili sa i so streľbou. Kto strieľal doteraz nik nevie aj keď zahynulo cez 100 osôb rôzneho pohlavia i detí. Prečo? Pád vlády V.Janukovyča a Strany regiónov a čo nasledovalo potom je už známejšie, pretože o udalostiach píšu všetky noviny, rozhlas i TV stanice s komentármi, že je to výsledok mocenskej politiky Kremla a osobne Vl.Putina. Vinník bol označený.
   Za týchto okolností a v dôsledku obžaloby Moskvy, odmietli predstavitelia EÚ i USA účasť na slávnostnom otvorení ZOH Soči 2014,možno i preto, aby nevideli čo všetko Rusi za 15 mld US dol boli schopní v prospech tejto športovej slávnosti vykonať. Síce P.Šťastný, hokejista nie je nejaký politik, ale ako poslanec EP vyzýval členské štáty EÚ na bojkot Hier. Našťastie sa tak nestalo. A ani špecialisti z radov novinárov okrem „dvojsedadlového „WC nenašli nič ,o čom by mohli napísať niečo zlé.
   O prinavrátení polostrova Krym do RF sa hovorí u nás ako o anexii územia suverénneho štátu, čo môže byť pravda len za posledných 60 rokoch, od času, čo N.S.Chruščov sám Ukrajinec a z Moskvy „daroval „Krym Ukrajine. Teraz sa stav napravil a treba priznať, že i z dôvodov strategických pre Rusko, aby po čase nekotvili v prístave Sevastopol plavidlá US Navy, ako by sa dalo predpokladať pri súčasnom vývoji a smerovaní Ukrajiny.
   Nebolo by spravodlivé nespomenúť protesty a ozbrojené zrážky ozbrojených skupín so silami vernými Kyjevu v juhovýchodnej časti krajiny snažiace sa o väčšiu samostatnosť. Ale začalo to predsa tým, že vláda zvolená na Majdane v začiatku svojej vlády rozhodla, že ruština prestane byť druhým úradným jazykom. Tie regióny s prevahou priemyslu tvoria totiž až 60% HDP krajiny.
   Z udalostí, ktoré v krajne prebiehajú a nie sú podradné je zemný plyn, jeho platby, dlh a cena s možnosťou uzatvorenia armatúr na potrubiach do štátov Európy. Znepokojuje to i nás, no riešenie je predsa len na dvoch hlavných aktéroch sporu o cenu. Určite sa spor vyrieši a jedna možnosť spočíva v tom, že MMF a ECB požičia, lepšie daruje, Ukrajine sumu vo výške dlhu, alebo že vláda v Kyjeve vydá štátne dlhopisy a tie predá záujemcom napr. domácim oligarchom.
   Dôležité sú však i postoje európskych krajín k udalostiam, ktoré dramatizujú situáciu na našom kontinente. Nemecko a Francúzsko síce formálne „držia partiu“, ale v popredí sú a budú vždy ich vlastné záujmy, čo môže vyvolať nespokojnosť veľkého brata, ktorý aj ich prostredníctvom hodlá istiť svoje záujmy. Zatiaľ sa ich postoj koncentroval do slov ,že USA nie sú dokonale znalé európskych problémov a pomerov. Dobrý príklad o vzťahu USA a NATO objasnili nezávisle B.Obama a A.Rasmussen, keď požadovali väčšiu angažovanosť aliancie a zvýšenie výdavkov na obranu spoločenstva a to, že USA nemôžu chrániť vlastnými silami celý kontinent pred útokmi (?) ,či expanziou Ruska, čo treba pokladať skôr za marketingový ťah. Oficiálne sa totiž uvádza, že USA v tomto fiškálnom roku vynakladajú na svoju obranu 600 mld.US dol (vlani to bolo 640 mld.US dol).Ale to je suma, ktorá patrí zbrojnej lobby a zo štátneho rozpočtu. Tú potrebuje vláda získať späť. Formy sú dlhodobo známe a rôzne, vždy sa ale dotýkajú dlhodobých záujmov v príslušnej krajine.
  Uvedený text je sumárom faktov, ktoré sa dali zhromaždiť z  kusých informácií v posledných rokoch i mesiacoch, najmä od doby, kedy mali byť u našich susedov rozmiestnené obranné systémy USA a teraz predsa je Ukrajina tak blízko. Ak by sa táto krajina postupne zrastala s EÚ a nebodaj i s NATO jej občania stratia ilúzie o rýchlych zmenách svojho života, na ktoré sa možno v Lvove, Žitomíre, či Ivanovo-Frankovsku tešia, pretože to nebude zadarmo ,no Rusko by bolo pod dohľadom veľkého brata, aby neohrozovalo jeho veľmocenskú pozíciu. Ale aj v Kremli premýšľajú ,čo v tej situácii budú podnikať. Iste niečo nájdu.