Skepsa aktuálnej politickej scény

           Text článku bol napísaný v dňoch osláv prijatia Slovenska do EÚ, no jeho konečnú podobu získal až po stotožnení sa s rozhovorom p.T.Čornej s M.Muránskym (Víkend 10.máj)

            V rozhovoroch, prejavoch predných činiteľov EÚ, ktorí nás boli navštívili pri príležitosti 10.výročia prijatia Slovenska do EÚ, ale aj v článkoch serióznych novín sa síce spomínalo že mohlo byť aj lepšie, keby sa tomto období nerozvinula kríza. Dlho trvalo, kým sa ujal jej názov – finančná. V tom je istý posun, pretože tie mnohé pred terajšou a v minulosti sa jednoducho nazývali hospodárske. Ale ako býva zákonitým pravidlom a v USA, napred skrachovala menšia banka na ktorej meno sa pomaly zabúda, no išlo o banku Lehman&Brothers a po nej skolabovali ďalšie, aby sa v globalizovanom svete kríza prevalila v roku 2008 aj do Európy.

            Píše sa rok 2014 a až teraz(možno)sa definovali príčiny finančnej krízy bazálne spojenej s bankami a obchodníkmi s peniazmi. Keby kríza, ako vždy, nebola vyprodukovala aj armády nezamestnaných, boli by jej dôsledky málo zaujímavé a riešenia spájané s osvedčenými algoritmami, aby sa každý staral o seba sám a akosi by sa po čase dôsledky prejavili pozitívne a došlo by k opätovnému rastu ekonomiky štátov a zamestnanosti V dnešnom svete to už tak možné nie je, pretože nezamestnaní sa stali bremenom štátov. Stali sa nimi v dôsledku historického vývoja a spoločenských zmien obsiahnuté aj dokumente, ktorý má súhrnný názov Zákonník práce. Aj preto štáty musia vynakladať nemalé prostriedky zo svojich rozpočtov na starostlivosť o dlhodobo nezamestnaných a najnovšie aj o ďalšie vzdelávanie mladých ľudí bez práce, ktorí nemajú miesto na „pracovnom trhu“ a strácajú ilúzie o spoločnosti do ktorej sa narodili a ľahko odchádzajú s nádejou.

            Ako syntetizovaný parameter úspešnosti rastu býva HDP(hrubý domáci produkt),definovaný ako medziročný rast hodnôt vytvorený v spoločnosti, ale aj v platených službách a obchode vyjadrený v sume, ale ten už neodpovedá len hodnotám vytvoreným prácou ale aj finančnými špekuláciami a služieb nastavených špekulatívne, pretože sú bez kontroly a slobodné. Tak sa totiž umelo vytvorili podmienky pre vznik stavu, keď peniaze sú, ale práce niet.

            Od istého času môžeme badať úsilie finančných odborníkov i ministrov financií niektorých krajín EÚ, zatiaľ opatrne, regulovať podmienky na trhu s financiami, a kontrolu rôznych prirážok a poplatkov a snahu ich agregovať do jednoznačne vyjadrenej úrokovej miery a mať vplyv na fungovanie Asociácie bankových spoločností, aby nedochádzalo ku kartelovým dohodám. Ide, alebo pôjde, o zásadné opatrenia na zvýšenie kontroly fungovania finančného sveta včítane toho nebankového. Prepojenie finančného sveta so svetom hospodárskym je prirodzené, ale ak dochádza k financovaniu fiktívnych a hypotetických projektov a bez návratnosti, je to bublina, ktorá raz musí prasknúť. A to sa stalo už vtedy, keď štátny dlh USA dosahoval hodnotu (okolo)13 biliónov US dol a vláda žiadala Kongres o jeho zvýšenie. Uspela.

            Už nie je preto dôležité len to, ako rastie HDP, ale pozornosť našej vlády sa upriamila už aj na riešenie dôsledkov finančnej krízy, ktoré sa prejavuje v dlhodobej nezamestnanosti v intervale 13-14 % pracovne schopného obyvateľstva, nie však v štruktúre, ako si žiada „pracovný trh“. Preto vláda pristupuje k podpore k štatisticky evidentnému poklesu tým, že ide stimulovať zamestnávateľov k prijímaniu hlavne mladých ľudí, čím podporí vznik ďalších vzdelávacích inštitúcií a bez garancií za výsledky ich práce. v rekvalifikácii, alebo dovolí im ďalšie vzdelávanie. v systéme škôl. Nedostatok je však v tom, že ide o krátkodobé opatrenie, núdzové, niečo ako sú stále rozbiehajúce sa verejné práce v obciach a mestských častiach kde stále niečo chybuje, raz primeraná a potrebná práca, potom pracovné nástroje a pomôcky a nakoniec školenia o bezpečnej práci Ako keby vláda a minister p. Richter očakávali, že do dvoch rokov sa situácia na „pracovnom trhu „radikálne zmení. K tomu aby zamestnávatelia mali okrem finančnej podpory aj iné dôvody prijímať do svojej firmy nezamestnaných museli by mať k ich práci aj väčšie objednávky prác a výkonov. Nič také, ale zatiaľ nehrozí. Opäť sa budú točiť peniaze a bez efektu vo výkonoch.

            Uvedené riadky sú inventúrou toho, čo sa deje okolo nás z pohľadu“ človeka z ulice“, dokonca voliča poslancov do EP. Väčší experti a povolané ekonomické esá sa síce zaoberajú dôsledkami rýchleho rastu rozdielov medzi svetom bohatstva a chudoby a koncentrácie majetku sveta na strane malého počtu ľudí, ktorí sa oň nezaslúžili, no ani oni sa nesnažia navrhovať riešenia stavu, ktorý sa zhoršuje. Je preto nebezpečné, že riešenia sa zmocnia „ľudia z ulice“.