To, čo hovoril Jacques Rupnik v rozhovore s redaktorom p. Matišákom nebolo veľmi náležité, keď hodnotil štátnické vlastnosti svojho priateľa Václava Havla pri príležitosti prvého výročia jeho smrti.
Ináč rôzne príležitostné slová, ale hlavne rôzne akcie so zapaľovaním sviečok okolo sochy sv. Václava naznačujú, že sa chystá odorizácia jeho mena a osoby. Letisko, ale aj premenovanie istej časti nábrežia Vltavy a jeho socha na niektorom významnom námestí tomu svedčia pre najbližšie roky, včítane vykasaných nohavíc u recesistov.
K oficiálnemu životopisu i úplnému zoznamu jeho hier, esejí, či publikácií, ale aj myšlienok ťažko dodať niečo bez nebezpečia, že dodatky k všetkému, čo už bolo uverejnené budú neprípustné a pokladané za poškodzovanie jeho pamiatky. Predsa každý veľký muž bohatý svojimi myšlienkami, musí vstúpiť do učebníc dejepisu, čo si za posledné roky našich novodobých dejín nedovolil nik, ani do českých ani do slovenských učebníc dejepis bez dizajnérov textu a životopisu.
Ešte pred politickými zmenami, na ktorých čele sa dostal budúci prezident skladajúci sľub na komunistickú Ústavu, jeho akože kolegovia z hereckej branže sa o jeho dramatických dielach vyjadrovali málo lichotivo, s dešpektom. Jeho spisba je rôznoraká a spôsob jeho vzdelávania v bývalom režime má hlboké medzery, je promiskuitný, nedokončený. Začal a nič nedokončil, ale ten počet čestných doktorátov to všetko nahradil. S prihliadnutím na to, jeho práce a dramatické diela sú síce originálne, ale skôr filozofické a odpozorované z okolia jeho aktuálneho zamestnania a následne pretransformované tak, aby mali širšiu vypovedaciu hodnotu. Aj preto jeho radenie medzi svetových politikov a osobností ako spomína J.Rupnik je nadsadené a poplatné jeho priateľskej náklonnosti k nemu.. Že sa rád s nim stretal pri každej príležitosti je možné, no jeho intelekt to veľmi a iste neobohatilo. V.Havel patril skôr k politikom typu L.Walesa, aktivistu zmien, no na vyššej intelektuálnej úrovni ako bol elektrikár z lodeníc.
Krátko pred jeho smrťou odvysielala ktorási TV stanica jeho rozhovor, vtedy ešte s budúcim kardinálom, no už arcibiskupom r.k.cirkvi p.Dukom. Boli to hlavne spomienky na väzenie na Borech (Plzeň),kde boli v istom čase obaja väznení. Zatiaľ čo p.Duka sršal zdravím, pán Havel bol už na konci svojich fyzických síl. Spomínali ako organizovali tajné omše pre spoluväzňov a ako sa im to darilo, pretože dozorcovia boli tupí, málo pozorní a ako sa im darilo ich a spolu oklamať. Václav Havel na Borech zrejme regeneroval svoje podlomené zdravie ako dôsledok hektickej životosprávy a mnohých cigariet, ale to mu asi málo pomáhalo, keď sa vrátil na slobodu.. To pán Duka teraz ako kardinál stále rozdával a iste aj teraz optimizmus a radosť zo života.
Ako jediný dostal V.H príležitosť v istom čase predniesť radu svojich myšlienok v Kongrese USA, ktorá sa dostáva len malému počtu cudzích politikov. Veľký aplauz za prejav zožal najmä za želanie, aby USA boli viac nápomocné demokratizácii spoločnosti v Rusku. Voľba na formu pomoci nechal na svojich hostiteľov, ktorí to vedia najlepšie, no nedá sa povedať, že ho poslúchli, skôr mu aplaudovali za to, že v demokratizácii Ruska nie sú osamotení Zatiaľ sa im darí.
Ľuďom, aj na Slovensku z vtedajšej doby rezonovali slová V. H, že pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou, čo by sa hodilo skôr k slovníku humanistu ako politika, no jeho postoj v uvedenom prejave v Kongrese USA bol iný, nekompromisný a útočný. Praktickým prejavom jeho hesla bola amnestia, ktorú ako prezident na začiatku roku 1990 vyhlásil a ktorá sa dotkla 23tisíc právoplatne odsúdených, ale podľa juridisdikcie komunistického režimu, teda zásadne nespravodlivo. Následky ich slobody boli neslýchané tak, ako pre bývalých väzňov, ich rodiny (ak ich ešte mali), tak i pre spoločnosť. Nik z jeho spolubojovníkov za slobodu nebol tak smelý, aby mu povedali, že v krimináloch boli aj kriminálnici, a to neboli len politickí väzni svedomia, ale sa báli a rozmýšľali rovnako ako on aby nevypadli z vládnej či politickej ekipy. Pretože doba bola veľmi neistá.
Ak v prvom svojom novoročnom prejave nezabudol spomenúť, že v kancelárii prezidenta dr. G. Husáka sa zastavil čas, len symbolicky a podľa hodín v pozadí pracovného stola a ktoré nemal kto za dobu búrlivých dní natiahnuť, ale zaviedol modernizačný prvok veľmi zrýchľujúci pohyb sekretárok i poradcov tým že sa po dlhých chodbách museli pohybovať na kolobežkách, možno aj bez evidenčných čísiel a bez dopravných značiek.
Aj keď sa sám až do konca svojho života rád radil k dramatikom, profesionálni dramaturgovia v čase, keď prepukali na mnohých, hlavne českých scénach premiéry jeho hier, mali veľké problémy jeho v podstate dialógy dvoch, či troch osôb na scéne zdramatizovať ako hru. Sedieť za stolom, piť pivo a viesť rozhovory bolo veľmi ťažké a posadiť to ešte do hranej podoby. Vie o tom i Dana Kolářová, ktorá jeho hry rada hrávala. To bolo tak pre dobu „bytových divadiel“ v Prahe v obývačke a v minulom režime. Aj preto sa už nepredvádzajú.
Časť Slovákov v istej dobe ho vinila za rušenie zbrojnej výroby, aj keď potreba ju nahradiť inou výrobou, pretože naši odberatelia a priatelia neplatili a stále nám dlhujú, existovala dlho pred rokom 1990. Takto sa rozparcelovali v rámci privatizácie ZTS so svojimi podnikmi v Dubnici, Detve, Martine a s nimi aj ich závody. Bol to moderný koncern porovnateľný s existujúcimi v teraz spriatelenej cudzine. Mal vybudovanú výskumnú i vývojovú základňu, schopných odborníkov strojárov, zariadenia i overovacie stanice nových výrobkov, no ako taký padol veľmi skoro po politických premenách aj bez pričinenia V.H Musel, pretože prekážal iným a silnejším. Pokus oživotvoriť koncern v podobe voľného zoskupenia DMD(Detva. Martin, Dubnica ) bol len pokus, ktorý nemal dlhé trvanie
Postoj V.H k Slovákom bol málo definovateľný zaťažený jeho životopisom a neporovnateľný s českými humanistami a umelcami akými boli v minulosti K. Plicka, Jan Hála, prof. Švejcar, či dr. Hálek ale určite aj iní. Naopak svoj vtedajší postoj k nemu vyjadrili občania Bratislavy, keď ho pri prechádzke po Námestí SNP ohadzovali vajciami.. Na to sa už akosi zabudlo, pretože umelec, dramatik v tom čase i politik musel zniesť i tento výraz privítania medzi ľuďmi. a s úsmevom a podľa W.Churchilla s výrazným symbolom prstov ruky v tvare V.
Nikdy sa nebudeme môcť dozvedieť o skutočných príčinách jeho rýchleho chradnutia aspoň v základne etickej podobe, že “išlo o zlyhanie životne dôležitých funkcií nezlučiteľných so životom“. To v USA, ktoré mal tak rád, jeden bývalý prezident ukazoval divákom pred TV kamerou, kde ho operovali na slepé črevo. Jeden pohotový redaktor k tomu dodal, že diváci mali šťastie, že nebol operovaný na odstránenie hemoroidov, to by bol iný príbeh a podívanie.
Zvláštnej zmienky síce až na koniec tejto správy a popri jeho vlastnostiach dramatika, humanistu, alebo politika a strojcu spoločenských zmien, zaslúži si pohľad aj na jeho ekonomické vedomosti, ktoré absentujú v jeho dejoch a pre ktorých absenciu nemal si čo povedať so svojim kolegom(?)a nástupcom v úrade prof. V.Klausom, o ktorom je známe,(ako a komu) že s osobami, ktoré majú medzery v ekonomických vedomostiach nemá o čom rozprávať.
Okázalé spomienky na smrť V.H pred rokom pevne nasvedčujú, že jeho radenie vedľa T.G.M je už isté i so sochami, názvami námestí i ulíc, ako predohrou. Pôjde ako vždy o peniaze na tento veľkolepý projekt a je skôr isté, že sa nedotkne Slovenska. ako takého, možno len Laca Snopka. Hlavným problémom, ako to chodí v demokratickej spoločnosti bude založenie Spoločnosti V.H, aby ďalšie úkony boli v súlade so zákonom a zakladacou listinou spoločnosti V.H. Ale nakloniť si verejnú mienku a práve teraz a v Čechách bude o trošililinku ťažšie, ale to sa prekoná, keď budú peniaze. A prečo taká dlhá správa? Len preto, že V.H. bol aj federálnym prezidentom ČSFR., ktorá zanikla práve pred 20 rokmi.
W O W
Nech mu je česká zem težká . ! ...
Celá debata | RSS tejto debaty