Redaktorka STV p.Ratkovská je osôbka veľmi pohyblivá a tak z jej skorodenných príspevkov sa dozvedáme všeličo zaujímavé o živote pod končiarmi Tatier a okolí. Raz ,ako občania osád pomáhajú čistiť lesy od nánosových drevín a tieto znášajú na chrbtoch z lesov patriacich úradne do chránených, inokedy o označovaní ich obydlí v osadách, aby exekútori a poštárky ľahšie našli adresáta doporučeného listu, alebo ako prezidenti V4-1 sa kochali krásami a výhľadom z Lomnického štítu.
No najpôsobivejšie sú reportáže o hladných medvedíkoch s matkou na kope odpadkov v kontejneri. Zatiaľ ale neboli vysielané reportáže, ako hladné deti našich spoluobčanov prehľadávajú kontajneri pomocou paličky, aby priamo pri ňom rozbaľovali obaly s obsahom expírovaných jogurtov, krémov i kyslého mlieka.
Zatiaľ čo poslanci mesta Vysoké Tatry voľajú po náprave a odstrele nepočúvnych a domestikovaných medveďov, podobné výzvy na zábranu neporiadku okolo domových kontajnerov v blízkosti domácich obchodov s potravinami sa nestretli s priaznivou odozvou. Ohrady s vrátkami okolo kontajnerov na zámok neboli to pravé a tak sa čaká, ako ďalej. Pretože peňazí niet.
Základným problémom vyberania kontajnerov mladými medvediatkami pod dozorom matky, ale aj mláďat ľudskej podoby – ich hlad sa tým nevyriešil .Dnes sme svedkami v týchto prípadoch, keď radia poslanci hlad mláďat riešiť „technickymi “,opatreniami okolo kontajnerov, alebo hlavne ako v parlamente -TV kamerami. O nájazdoch medvedích rodín do kontajnerov a úlov aj so streľbou! Spory vyvolávajú len počty medveďov, či je ich veľa na takom malom území, alebo či ich agresivita bude rásť .Dôvody hľadania potravy medveďmi i našich spoluobčanmi iné riešenia nepoznajú .To, že turisti a majitelia hotelov vychádzajú v svojich záujmoch o prírodu vyššie ,tam, kde medvede mali v minulosti dostatok potravy pre svoj život i prípravu na zimný spánok sa neprijíma, je totiž proti slobode občana ísť kam chce a kedy chce, keď je tá sloboda pohybu
Mnohí naši spoluobčania poslúchli reči našich liberálnych politikov, aby každý z nás dbal o svoj blahobyt sám a bol pritom vynaliezavý. Aj preto vidíme sedieť na parkoviskách aut v okolí hôr predávajúcich maliny, čučoriedky, huby(podľa sezóny ) ponúkať produkty lesov a to naviac nad vlastnú spotrebu. Žijeme predsa v tržnom systéme. Aj v minulosti sme chodili do lesov zbierať lesné plody, no malo to svoju mieru, obchodný záujem nebol. Dnes to navyše chýba medveďom a tak schádzajú nižšie až k hotelom a do okrajových častí osád a dedín. Naučil ich hlad.
A čo sa týka našich ľudských kontajnerových mláďat, názor na príčiny tohto stavu sa nespomínajú ,vždy a stále sa odborníci vyjadrujú len k riešeniu . Keby však správne definovali príčiny iste by sa dali nájsť aj spôsoby riešenia a potom by ubudlo aj mnoho farizejských návrhov z ktorých už veľa skončilo neúspechom. Častými sú i budú formy, ako takým ľuďom s deťmi siahať na sociálne dávky a pomoc.
Žil som a pracoval v prostredí, ktoré je dnes nadpriemerne v tejto skupine spoluobčanov zaťažené biedou, ktorý pojem, keď sa diskutuje a celkom vážne ako ho limitovať sa úradne nepripúšťa. Povinne, definované limitmi sme zamestnávali ľudí z tejto skupiny občanov .Robili posunovačov na závodnej vlečke, baličov výrobkov ,upratovačky i práčky v podnikovej práčovni, kde sa naučili aj jednoduchým prácam krajčírok a nikdy neboli sťažnosti ich nadriadených na zlú pracovnú morálku, alebo porušovanie pracovných predpisov, či dochádzku. Boli to ľudia ako my, no keď práce niet a ešte menej peňazí aj pre tých čo pracujú aj oni vymýšľajú, ako na biedu .A jedna z možností sú krádeže, žobranie a nevhodné využívanie času, ktorý bol k ich krátkemu životu predurčený.
Celá debata | RSS tejto debaty