Skepsa aktuálnej politickej scény

Máme síce mnoho schopných a vzdelaných ľudí, ale na našu národnú škodu len do postavenia podriadených služobníkov. Schopných plniť za primeranú odmenu úlohy, ktoré im šéfovia, nie domáci, ale zahraniční ukladajú ako sa postupne vyjavujú dôsledky privatizácie väčších celkov.

Veľa škody v dlhodobom horizonte páchajú pracovníci masových médií tým, že naše úspechy, keď vôbec niekedy nejaké máme, nadhodnocujú a tým nás posúvajú do pozície, ktorá nám nepatrí. Veríme sebaklamu, možno lacnej objednávke a pýche. Predsa by bolo pre nás i naše vnímanie sveta primeranejšie vidieť sa v zrkadle, v reáliách.

Príklady sú najviac preukázateľné v športe, kde sa pomocou mikrofónov reportérov a novinových článkov radíme medzi tých, čo vedia zamotať poradie v súťažiach, do ktorých sme podľa regulí športových organizácii Európy i sveta radení rovnako, ako iní, až do stavu, keď by za nás mali postavenie v tabuľke riešiť okolnosti závislé od iných, rôznych kombinácií a pomerom bodov, čo score. Tak to bolo i po prehre s Arméniou v Žiline, keď rôzni zlostní experti z ulice posielali hráčov do horúcich pekiel. Jediným dôvodom v reálnom ponímaní boli väčšie očakávania, ako možnosti, preto sklamanie a výprask 0:4 zabolel.. Príčiny hľadali špecialisti v podmienkach i bojovnosti tých najlepších, ktorí sa tak javia, ako legionári v rôznych a mediálne známych a bohatých kluboch v cudzine.

A nebyť katastrofy s lietadlom JAK 42 neďaleko mesta Jaroslavľ (Rusko), pri ktorej zahynul i náš Pavel Demitra, známy a spoľahlivý hráč a kapitán slovenskej reprezentácie na MS v Bratislave, špekulácie o neúspechu našich futbalistov by pokračovali. Takto médiá mali a majú inú a smutnejšiu tému.

Možno mi ušlo, no nie všetci známi a populárni hráči hokeja a činitelia doma i v zahraničí, v NHL sa k nešťastiu vyjadrili a tak po dojímavej rozlúčke s pôsobením v reprezentácii Slovenska a pokračovaní v KHL v meste Jaroslavľ natíska sa otázka prečo? Veď ak mal P. Demitra rád hru a hokej mohol tak robiť a pôsobiť doma, možno v Trenčíne, kde začínal pred mnohými rokmi a nenašiel už svoje miesto v NHL.

Iste a naposledy išlo aj o niečo iné, ako hrať a o čom gentlemani nehovoria.

Šport v posledných 10 rokoch nadobudol celkom iné, dovtedy neznáme dimenzie a charakter. Je to segment obchodného podnikania a hráči v tom sú len tovarom, predmetom zmeny majiteľa a predaja ošetrený vysoko sofistikovanými zmluvami a podmienkami v nich uvedenými, ktoré divák v hľadisku nemá poznať, pretože by stratil pôžitok z minút zabudnutia na realitu svojho všedného dňa, pre ktoré chvíle na štadión prišiel. Kde jeho bezpečnosť musí už chrániť štátna polícia a usporiadatelia od príchodu na štadión až do odchodu zo železničnej stanice.