Skepsa aktuálnej politickej scény

Oba činy Nóra Andersa Breivika vyvolajú mnoho úvah, analýz i hodnotiacich článkov, no základný pohľad, ako ho naznačil jeden klinický psychológ v rozhovore pre Pravdu (25. 7. ) bude stále chýbať. Totiž, že človek v dnešnom svete má len hodnotu pracovnej sily a význam ako konzument.

A aby sa táto realita našej existencie a morálky kompenzovala aspoň navonok v opakovaných momentoch sme svedkami, niektorí aj účastníkmi, v rýchlosti jedenia halušiek, preťahovaní silákov, sledovaní trpkého života spevákov, hercov a kto z nich kedy a kde obcoval, aké majú autá a kde boli prichytení v alkoholickom, či drogovom opojení.

Trvalý atak na intelekt ľudí sú denne stupídne filmy a relácie v komerčných TV staniciach, kde sa vraždí, skáče cez zatvorené okná, horia autá, kde prilietajú mimozemšťania, aby narušili posvätný poriadok dnešného kapitalizmu. A bez reklamy, ktorú mixujú do infantilných relácií by neprežili ani týždeň.

To všetko a spolu i zvlášť musí vyvolať duševné poruchy u ľudí menej odolných voči rafinovaným snahám „šikovných a schopných“ primátov, aby nachádzali individuálne reakcie nezlučiteľné s právami iných na život. Ľudský, dôstojný a bezpečný. .

To, čo vykonal tento Nór z krajiny pokojných ľudí s vysokou životnou úrovňou práve v čase, keď vrcholí dopad hospodárskej krízy na život jednoduchých ľudí bez sociálnych istôt a práce, nemusí byť náhodné, ale mohlo byť spúšťacím mechanizmom pre jeho rozhodnutie, jeho individuálny odpor proti poriadku, ktorý vládne v tejto časti sveta.

Je príznačné, že útok na sídlo ľavicovej vlády a krátko na to na rekreačnú zonu ľavicovej mládeže na ostrove Utǒya okamžite odborníkov viedlo k oznámkovaniu jeho politickej orientácie. Bez rozpakov ho označili už v deň, keď došlo k vraždám za ultrapravicového extrémistu.

Neprekvapuje, že najviac sa pozornosť občanov, ale neodôvodnene i politikov, bude orientovať na otázku, čo robila polícia? Ako mohla, či mala , udalostiam predísť a všetko iné a nezmyselné. Že ale sleduje, ako sa zvykne dnes moderne hovoriť monitoruje, isté anomálne javy, je fakt. Prečo by vedeli nórski policajti, že Breivik pred časom nakúpil v Poľsku väčšie množstvo dusičnanu amónneho, ako hnojivo pre svoj usadlosť. Možno preto predpokladať, že sme všetci sledovaní, pokiaľ prekročíme isté medze chovania a konania a dlho sa to s nami vlečie.

Žiadne z doterajších dôsledkov činov podobných tomuto z Nórska neprekročili rámec technických a personálnych opatrení. Kamery, počet policajtov na uliciach a pri sledovaní obrazoviek, zmena kalibru krátkych ručných zbraní, špeciálne ochranné a obranné prostriedky, kontrola na vstupoch do dôležitých objektov, budov , letísk a škôl. A ako ukazuje život sú to opatrenia nedostatočné pred neočakávanými teroristickými činmi. Kdekoľvek, teraz i v budúcnosti.

Terorizmus je chytľavá choroba dneška, ktorá sa ako ukazujú liečebné metódy, nie je úspešne liečiteľná terajšími prostriedkami, pretože hlboké sociálne rozdiely, ktoré sa zväčšujú medzi „schopnými a lenivými“ sa zväčšujú. Každý z aktérov ich vidí v niečom, čo je primerané jeho intelektu a tomu odpovedajú aj spôsobu riešenia, odpovede. Niekomu stačí nadávať v krčme (pube), iný kupuje zbrane a vyrába podľa návodov z internetu bomby.

Nemá zmysel a význam popisovať všetky javy a príbehy, ktoré sa udiali pod egidou demokracie, najmä čo všetko je potrebné vykonať, aby potenciálny strojca atentátu bol usvedčený a čo všetko stojí v ceste žalobcovi, aby sa nedopustil formálnej chybičky, ktorú využije obhajoba. Za 20 rokov konštituovania našej demokracie sa v tom môžeme presvedčiť opakovane a v rovnakej réžii. Stačia peniaze schopných a veľa peňazí. Ostatné sa zariadi podľa práva. Podľa jeho litery.