Skepsa aktuálnej politickej scény

V ranných správach SRo,ale aj v niektorých ranníkoch odzneli znepokojujúce správy,ktoré nemôžu zatieniť ani  správy o priebehu MS v ľadovom hokeji.Že deficiť verejných financií osciluje okolo 8 % ekonomicky merateľných výkonov štátu,že prijmy do rozpočtu sú oproti očakávaniu nižšie a verejný dlh dosiahol hranicu 40 % HDP.Teda,že percentuálna hodnota podľa výpočtov národohospodárov pretlmočená do reči sociologov vypovedá ako vysoko žijeme nad možnosti ekonomickej výkonnosti tejto republiky.

            Je neprimerané valiť výsledky rôznych analýz a názory analytikov a hovorcov politikov na plecia minulej vlády,ktorá len pokračovala v našej orientácii na trhovú ekonomiku,ktorá začala pred rokmi u privatizácie a voľnom pohybe kapitálu(bohužiaľ len a dlho jednosmernom),čo možno bez hany nazvať rýchlou cestou ku kapitalizmu.K tomu ešte začala v roku 2008 veľká hospodárska kríza,ktorá dodnes pokračuje a podľa priebehu dávnejších kríz má s nimi veľkú podobnosť,až identitu.Tým najvýznamneším a aktuálnym znakom je pomalý rast produkcie za nižšej potreby pracovných síl.

            To sú reálne fakty násobené našimi možnosťami v každom ohľade,závislosťou na medzinárodnej spolupráci a našou pozíciou v nej.V prvých ranných správach bývajú publikované a často tie najdôležitejšie pravdy spokojných redakcíí,že správa bola odvysielaná a vinní sú tí,čo ju nepočuli,pretože v nasledujúcich denných reláciách(žurnáloch) už sa o nich nepohovorí.V tej rannej odznelo totiž aj to,že horší od nás sú už len v Portugalsku a tí,ktorým bol poskytnutý finančný úver s vysokou úrokovou mierou(až 25 %) a s predložením a prijatím plánu tvrdých ozdravných opatrení(reštrinkcií)vládnych výdajov,ktoré budú kontrolované expertami z EÚ a ECB.

            A tak aj nás čakajú ďalšie reštrinkčné opatrenia vo vládnych výdajoch.Prvé pokusy v ich znižovaní,ako bývalo zvykom aj v minulosti a dávnejšie sa dajú nazvať plošné.Tie terajšie sa dostali na hranicu 10 %,no zatiaľ nepomáhajú.

            Iste by bolo vhodné práve preto vrátiť sa k začiatkom našej cesty ku kapitalizmu,k prvým bonmotom,že štát je najhorší správca každého majetku a preto ten musí prejsť do súkromných rúk.Stalo sa a občania,celý proces na jeho počiatku prijimali vo viere,že apologeti cesty hovoria pravdu.Stačí preto pohliadnúť na súčasný stav štátnych inštitúcií dlhodobo zadĺžených s rôznymi kalendármi splátok a bez nádeje,že ich dlh voči súkromným spoločnostiam sa bude znižovať.Nedá sa preto veriť slovám vládnych činiteľov a štátnych organizácií,že tomu i veria.

            Všetky totiž,zbavené obslužných činností a rôznych zmluv o dodávkach spotrebného materiálu,údržby až po sprostredkovanie informácií sú bezmedzne bezbranné v svojich existenčných potrebách.A nedá sa čakať,že všetky spoločnosti profitujúce na nich budú sa chovať ohľaduplne.Sú totiž ako imelie na stromoch,ktoré vyciciavajú životadárnu miazgu z nich až strom zahynie,ale aj seba pokiaľ svoje semená nepresadia do iného prostredia.Až vtedy začne v nich fungovať pud sebazáchovy.

            Na dokreslenie týchto predstáv,ako to v praxi funguje stačí pohliadnúť na zdravotníctvo a život miestnych samospráv.Neide len o pokles podielu štátneho rozpočtu na zdravotníctvo vcelku,ale aj o to,že na tejto čiastke sa podieľajú rôzne služby v prospech zdavotníctva.Nech niekto uvedie koľko z prostriedkov na zdravotníctvo odteká do súkromných záchranných služieb,koľko ide na prevádzku práčovní nemocničného prádla,údržbu techniky,koľko na prípravu pokrmov a to je už všetko v súkromných rukách.Ako často a bezúspešne sa hľadajú spôsoby,ako riadiť liekovú politiku a ako sa to nedarí.A preto,aby nemocnice platili súkromným dodávateľnom služieb a výkonov ,neplatia odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne.Ktorá súkromná spoločnosť naviazaná na nemocnice sa sťažuje,že jej neplatia?Podobne tak hospodária obce a mestá s podielovými daňami i s tými,čo sami vyrubujú.Koľko platia súkromným spoločnostiam za zber a odvoz odpadu,za údržbu verejnej zelene,parkov a  ktorú vykonávajú ďalšie súkromné spoločnosti,ako funguje stravovanie žiakov v školských jedálňach a ubytovanie v internátoch.

            Ak niekto bude uvedené príklady obhajovať,že to tak musí byť, nech dopovie,že predsa všetky tieto činnosti vzišli z korektnej súťaže všekých oprávnených a schopných ponúkať najlepšie podmienky,je ďaleko od reálnych skúseností,alebo ich nepotrebuje vidieť.Pokiaľ by neexistovali pojmy ako je klientizmus a korupcia naplnené plnohodnotným obsahom,potom by podmienky súťaže mohli byť priehľadné,čo však všetko halia do obchodného tajomstva naviac kryté § obchodného zákonníka a rôznymi inými normami vydávanými vždy podľa potreby.

            Stačí sa porozhliadnuť na bežné príbehy našeho života,akým je napr.banálna dodávka tepla do domácností.Medzi výrobcom tepla a domácnosťami existujú najmenej  dva až tri tiež súkromné spoločnosti,z ktorých jedna teplo vyrába,druhá ho horúcovodmi vedie do výmeníkových staníc a tretia  z nich do obytných domov,alebo menších firiem,podľa dohody vedie horúcu vodu.To všetko sú peniaze,ktoré v konečnom dôsledku platí spotrebiteľ,alebo mesto,ktoré vidí,že je to veľká záťaž na obyčajných ľudí.,no za zvýšenia miestnych daní,poplatkov za odvoz smetí,či  daní  za obytné plochy v súkromných domoch a garáže.

            O dôvodoch rozdelenia ŽSR do troch spoločností aj po rokoch nebola povedaná celá pravda,prečo sa to tak stať muselo.Vieme len to,že všetky nové sú v strate a riešenie zodpovední orgání našli v redukcii vlakových spojov a výluk na regionálnych tratiach.Ale predsa táto tradične štátna spoločnosť fungovala aj za predvojnového kapitalizmu.Prečo potom,keď štát je taký zlý hospodár a správca ,poskytli orgáni štátu licenciu na prevádzku trate medzi Komárnom a Bratislavo?.Veď mohli núkať menej výnosné ,aby ich súkromný vlastník oživil novými nápadmi,zmenou tarifov i frekvenciou premávky.O tom nepovedal nik ani slovo. Pokiaľ však je za tým snaha vyviesť dopravu na verejné cesty,ktoré preferujú automobilové koncerny,mohli to činitelia povedať zrozumiteľne,že to je trend,no ale tam.kde štáty dlhodobo budovali cestnú sieť a dialnice.Za 20 rokov novodobého kapitalizmu sa to ešte nedalo stihnúť,pretože štátne financie sa rozsypali do výdavkov na súkromné spoločnosti od chvíle,keď začala privatizácia a keď sa začala tvoriť slovenská kapitálotvorná vrstva.

            Z pohľadu a potrieb občanov prvoradé sú potraviny a v ich produkcii nezastupiteľné miesto má poľné hospodárstvo a potravinársky priemysel.Kde je naša produkcia cukru  za 7 Kčs/kg,keď z 10 cukrovarov  v dobrom technickom stave(Rimavská Sobota i Dunajská Streda) ostali len tri  a produkčné plochy cukrovej repy sa museli znížiť.Kde je produkcia  mäsa,mlieka,vajec  z vlastnej práce a na našej pôde našich poľnohospodárov ,ktorým nepomohlo ani to,že už nie sú roľníci,ale farmári.Kto nezabudol na slová ministra I.Mikloša s jednou rukou vo vrecku,keď nám oznamoval,že čo nevyrobíme,dovezieme,ako keby na svete nehľadovali miliony chudobných .Nepovedal nikdy,že taký obchod je možný len vtedy a zdravý,keď oproti dovozom z Venezuely,Kostariky,atď je ekvivalentný vývoz.Keby to tak bolo, dnes  by médiá neoznamovali,že verejný dlh dosiahol 40 % HDP,čo vedie k zimomriavkami na tele každého občana,ktorý žije z vlastnej práce a nemôže sa tešiť z podsúvaných správ o našich úspechoch v súťažiach krásy,či spevu.

            Záverom tejto analýzy možno vysloviť ešte aj najaktuálnejšiu,že síce od 1.mája sa otvorí pracovný trh pre našich ľudí v Rakúsku a v Nemecku,no len pre niekoho ochotného pracovať na pozíciách,ktoré sú aj pre ľudí z Afriky podradné,alebo pre ľudí,ktorí nám budú chybovať doma,ako odborníci a ktorých nemôžeme zaplatiť a súkromné spoločnosti ich majú doma v bielych košeliach

 Ako sa môže cítiť liberál p.Miškov,keď sa dozvedel,že Deutsche Telekom,ako majoritný vlastník Slovak Telekomu rozhodol na valnej hromade,že za rok 2010 nevyplatí štátu 258 mil.€. zo zisku ako dividendu Iste to chváli,veď je to v súlade s jeho krvnou skupinou.,no bude to chýbať tej Slovači,čo žije nad pomery aj keď minister Mikloš hovorí,že nám v rozpočte chýbať nebudú..