O nemennosti fyzikálnych zákonov a dôsledkov chemických reakcií som písal už dávno, krátko po banskej nehode v Bani Handlová a neostáva mi nič iné, ak sa nechcem zriecť sumy vedomostí, ktoré som nadobudol bez ohľadu na režim, ktorý bol či je, že platia.
Vtedy, už 12. augusta 2009 som výbuch v bani, ktorý pripravil o životy 19 pracovníkov banskej záchrannej služby z Prievidze a z Veľkého Krtíša dával do súvisu s dôsledkami reakcie horiaceho uhlia s vodou za vzniku vodného plynu, ktorý v nadlimitnej koncentrácii vybuchol iniciovaný otvoreným zdrojom tepla(napr. iskrou, či elektrickým impulzom z niektorého prístroja) Ako býva dobrým zvykom orgán banského dozoru (OBÚ)menoval komisiu, ktorá mala zistiť príčiny nešťastia, čo bolo pre expertov iste ťažké až nemožné. Všetko mohli byť len hypotézy nedoložiteľné faktami, či poznaním reálnej situácie. Správu o vyšetrovaní minister hospodárstva odmietol a riaditeľa OBÚ odvolal. Tým ale príčiny pre prípadné súdne konanie boli nedostatočné a stav trvá dodnes. Vždy sa sledoval len obsah metánu v ovzduší chodieb a k tomu boli revírnici vybavení prístrojmi. Vtedy sa stalo niečo iné, čo sa neočakávalo a tak predpoklad , že išlo o výbuch vodného plynu nemá iste ďaleko od pravdy. Dokázať v reálnych pomeroch sa však nedá.
Podobne pred mnohými rokmi vo firme kde som pracoval „odišiel“ nám objekt sušenia istej výbušniny, kde zahynuli dvaja ľudia na nočnej smene. Po nešťastí ostala na mieste prízemnej budovy len jama, do ktorej natekala voda z okolitého potrubia a fučala para. Čo sa dalo zistiť? Nič, len rôzne dohady a možné predstavy. A to bolo nad zemou. V podzemí to bolo ešte ťažšie.
Teraz TV stanica Markíza, redaktor Maloch aj noviny analyzujú ďalší prípad spadajúci do kategórie platných prírodných zákonov a nemenných vlastností kovov, teraz Pt+Rh sít, ktorých 63 kg bolo predaných. A ako býva opäť dobrým zvykom na Slovensku experti z oblasti metalurgie na nič neprídu, pretože dilema, že sitká boli“ skorodované“, alebo v inej terminológii zoxidované, budú expertov deliť, až súdne orgány dôjdu k názoru, že cena za ktorú bolo také množstvo sít predané je v poriadku. . Aj to stačí, aby prípad bol uvedený do kľudu.
V prvom rade ŠHR skladujú strategické materiály len v bezchybnom stave, preto nebol dôvod skladovať niečo, čo v prípade kovov(napr. Ag) patrí na repasáciu, ale taký nie zo depozitu, či skladu ŠHR, ale od posledného, kto kovy pre priemyselné účely používal Takže to je prvá lož, ktorá má prekryť, že Pt+Rh sitá boli v zdravej kondícii.
Ako študenti na cvičeniach v chemickom laboratóriu sme v prípadoch, že sme mali za úlohu analyzovať nejaké vzorky a mali sme sa dostať až k obsahu popola, dostali sme od vedúceho cvičenia pre tento druh práce téglik z Pt. Bol ťažký, lesklý a náchylný k deformáciám pri nešetrnom zaobchádzaní s nim. Pretože rozbor vzorky bol podmienený vysokou teplotou, nad 900 stupňov, po práci sme zvyšok odváženej vzorky opatrne vyberali z elektrickej piecky pomocou klieští a po schladení znova odvážili. To len pre osvetlenie toho faktu, že Pt nie je tak náchylná ku korózii, či oxidácii.
Účelom Pt+Rh sietí bývalo katalyzovanie spaľovania čpavku pri výrobe kyseliny dusičnej. Výmeny sietí sa konali, keď reakčná aktivita klesla pod reglementované hodnoty a použité bývali zasielané do Kovohút Věstec na regeneráciu.
V dnešnej dobe na našej ceste k demokracii sú v tomto prípade vyšetrovania aj právne prekážky, nedostupnosť vzorky, či celého množstva kúpy a predaja. Veď tí ľudia sieťky legálne kúpili a za ne zaplatili dohodnutú sumu peňazí a tak sú so všetkými dôsledkami ich majiteľmi až po ochranu súkromného vlastníctva ako plynie z Ústavy. Kto sa odváži bez porušenia posvätného práva nadobúdať a vlastniť majetok chcieť od nového vlastníka niečo, čo on poctivo zaplatí? A tak prípad skončí, alebo ostane len v rovine politickej a politici sa budú hádať, kto má právo, či povinnosť nakladať s predsedkyňou tejto iste vážnou, nie politickou inštitúciou. Ale stáva sa to na tŕnitej ceste k demokracii.
Celá debata | RSS tejto debaty