Skepsa aktuálnej politickej scény

Patrím ku generácii bývalých študentov,ktorí povinne navštevovali prednášky politickej ekonomie a nie je nás málo  ani medzi dnešnými päťdesiatníkmi,dokonca medzi poslancami,či ministerskými úradníkmi,pokiaľ študovali v dennej forme.Jedna lekcia prednášajúceho bývala venovaná hospodárskym krízam kapitalizmu so záverom,že ide o krízy z nadvýroby.Pre nás a vtedy,keď sme robili poradovníky na chladničky,televizne prijimače domácich značiek,či na autá čakali ľudia aj štyri roky a stáli v radoch na pomaranče,či banány a čo dnes mladí novinári popisujú s veľkým dešpektom so zvláštnym dôrazom.Nevšímajú si druhú časť tohto javu,ktorý skončil v novembri 1989 a keď na hraniciach už čakali kamiony s prebytkovým tovarom a ležiakmi aby nimi naplnili regály prázdnych obchodov.Iste to nebolo zadarmo,ale na výhodné pôžičky,ktoré pomohli rozbehnúťpodnikateľskú činnosť tým,čo dnes už niečo v businesse  znamenajú.

Dnes to už,počas terajšej krízy vieme pochopiť,no principy tejto zákonitosti sú obchádzané.V ekonomickom živote ide o istý kolobeh peňazí,tovaru v ktorom hnacou silou má byť konzument,občan,ktorý má stále viac konzumovať a všetko od jedla až po plachetnice,či ľahké lietadlá.Ak toho na uzde drží jeho príjem je snahou výrobcov,obchodu a bánk,aby pomocou reklamy a rôznych foriem pôžičiek tento kolobeh otáčok zrýchľovali,ako dôkaz svojej prosperity.A tak sa stane,čo sa stalo,že nastala v radách odborníkov na financie dilema,keď vedia,že krízu možno prekonať len zvýšením počtu kúpnej sily i kúpischopného občianstva a teda zamestnanosti,pretože tých obyčajných ľudí je zatiaľ viac,ako bohatých čo si sem-tam odskočia kúpiť niečo do NY.

V dobe,keď sa boria štáty EÚ,ale aj USA s dôsledkami krízy,politickí experti účelovo dôvodia,že na vine sú výdavky štátnej administratívy,že sú neúmerne vysoké oproti súkromnému sektoru,sú zbytočné až trestné.Preto ich treba znížiť v oblastiach,ktoré neprinášajú zisky.No a prvoradé sú v zdravotníctve,školstve,sociálnej oblasti i vo vede.Pekne to vie vysvetliť náš jedinečný expert na financie,ktorý to zdôrazňuje pri každej príležitosti,ktorá sa mu naskytne,aby nám to porozprával kľudne a s úsmevom.Opatrenia u nás už platia v znížení úradníckeho aparátu(aby sa stali vzápätí externými poradcami ministrov),začali redukcie nemocničných lôžok a celých oddelení,ktoré netvoria zisky,zavádzanie elektronického výberu dodávateľov a hlavne aby fungovalo konkurečné prostredie.To však je všade vo svete spojené s korupciou a podplácaním kompetentných.

Keď to tak všetko a pekne rozoberieme,zistíme,že sú to sterilné opatrenia,ktoré sa nedotýkajú principu ,pretože na tom štátnom majetku žije celý súkromný sektor.Aby pre svoju existenciu a zakázky,ktoré platí štát v krátkych lehotách (nie ako medzi súkromníkmi 120 dní) podpláca tých,čo o ich práci pre nich rozhodujú.Rôzne a ináč to neide.Alebo s cenami idú firmy tak nízko,že zmluvy si istia možnosťou mnohých dodatkov na všeličo.

Úspory mzdových nákladov štátnych(zatiaľ)spoločností nikdy neprekonajú napr.37 mil €,ako náklady naviac k zmluve na prestavbu ZŠ O.Nepelu,ktoré zaplatí mestský magistrát Bratislavy,no napred chcú z NKÚ preverovať.Alebo ako hodnotiť 97 dodatkov k zmluve NDS s konzorciom súkromných firiem na tunel Branisko.Kde únik peňazí do Švajčiarska,či Lichtenštajska nie je dodnes vyjasnený a ich majitelia vyhľadaní.Žijú si tu a ďalej podnikajú.

Niekedy,ale často sú predstavitelia štátnych spoločností tak oklieštení,že vlastne všetko musia objednávať od súkromných dodávateľov.Okaté sú príklady zo zdravotníctva,keď ešte aj sanitky patria súkromníkom.Pamätáme predsa ako bojovali vlastníci sanitiek o licencie a veľké peniaze pre svoju prevádzku.

Ako z fungujúcej a dôveryhodnej spoločnosti vytvori novotvar nech slúžia ŽSR,ktoré práve z rozhodnutia EK boli rozdelené do troch spoločností a na malom Slovensku aby rušili trate a nekonkurovali majiteľom autobusov,ktorí užívajú verejné cesty,ktoré pre nich musí budovať chudobný štát.Zatiaľ železnice žijú z osobokilometrov zazmluvnených štátom,ináč by mohli prenajať aj budovu na Clemensovej ulici ,alebo ešte lepšie za provízie ju predať.Cargo ako potenciálne najbonitnejšia časť železníc už hlási,že sa nebude uchádzať o príspevok štátu.Už sa skonsolidovali,hoci to vie každý od samého začiatku parcelácie.Podobne boli rozparcelované SPP,SE i Transpetrol.Spolu im to išlo dlhé roky ako v domácnosti,keď jeden mesiac je výdaj vyšší,musí sa šetriť v nasledujúcich.Teraz už to neide.

Poučný je prípad USA,kde pre ich štátny dlh už nie sú v hodnotovom názvosloví animená pre 16 trilionov US dol(miliarda miliard).Tam totiž štát na záchranu,alebo obnovu demokracie v krajinách  voňajúcich ropou či plynom rôznou formou prelieva veľké peniaze.Teraz v kríze zablokoval pomoc vo výške 8OO mil US dol do Pakistánu.Aby mohla vláda takéto pomoci poskytovať požičiava si od súkromných bánk,čím im pomáha,ale z toho platí výrobcov zbraní,lietadiel,bojových stíhačiek či autá nevynímajúc a platí žoldnierov s ich perfektnou výstrojou.

Uvedené reálie nie sú analytickej povahy,ako sa prezentujú v názoroch rôzni analytici,izolovane a nesúvisle,ale opačne.Viacročné fakty a pozorovania sú zložené do obrazu sveta,toho moderného a synteticky.Stačí vnímať ako opatrne prešľapujú komisári EÚ okolo možnosti,ako do zníženia deficitu ohrozených štátov vovliecť súkromné banky.Nemajú šancu,pretože by to znamenalo pád vlád z rôznych i pikantných odhalení.

Kto ale zje hlavu údenáča,aby prišiel na koreň pravdy,ako hovorí jedna stará židovská anekdota o Židovi,čo jedol vo vlaku údenáča a odkladal si ich hlavy na okraj novín.,aby ich od neho odkúpil goy a zmúdrel,pretože za ne zaplatil viac,ako stáli všetky údenáče.