Skepsa aktuálnej politickej scény

. . . a stále po prijatí dokumentov na odvrátenie ekologickej hrozby, ktorá sa zväčšuje, zavládne optimizmus účastníkov konferencie a nádej, že už všetci pochopili dosah možnej katastrofy a podľa toho budú konať.

Pozitívne z terajšej konferencie v Paríži je možné to, že emisie skleníkových plynov sú už aj kvantifikované, no spor o limit rastu priemernej teploty Zeme pokračoval, či 2° C, alebo len 1,5 ° C To ostatné bude delegátov čakať doma, aby presadili dohodnutý text dokumentu do reálnej podoby, aby produkcia skleníkových plynov bola v roku 2030 oproti roku 2015 nižšia. Rôzne, od 25% až po 60%, podľa jednotlivých krajín Sú však procesy, ktoré bez uhlia, či koksu sú zatiaľ nepredstaviteľné, napr. hutníctvo kovov. Výroba elektrickej energie je už viac rôznoraká. Sú atómové elektrárne, vodné a niekde i veterné či slnečné. Veľmi ťažký, až likvidačný, hroziaci zánikom významných producentov skleníkových plynov, bude zásah štátu do ich správania sa, pretože ide o súkromné spoločnosti, ktorých majitelia sa riadia inými pravidlami.

Pojem skleníkové plyny bol vo verejnosti známy už dávnejšie a tak je prijímaný aj vo všeobecnosti. Ľudia ľahko pochopili, čo spôsobuje klíma v uzatvorenom skleníku bez vetrania. A to prebieha v súčasnosti na Zemi, čoho dôsledky sú zjavné v postupnom zvyšovaní priemernej teploty s dôsledkami na živú i neživú prírodu v rôznych častiach sveta. Príčinou skleníkového efektu je vedľajší produkt industriálnej činnosti priemyselne najaktívnejších krajín v produkcii CO2 (oxid uhličitý) vznikajúci spaľovaním fosilných palív sprevádzaný vývinom tepla.

Bez odvahy vykonať hlbšie stechiometrické výpočty, čo znamená vyprodukovať každým rokom 35,3 mld. t CO2, pokúsil sa autor blogu demonštrovať príklad aspoň v základnej podobe.

Pri spaľovaní čierneho uhlia s obsahom 60% horľavej substancie v ňom, z 1 t uhlia odchádza pri jeho spaľovaní do atmosféry 1,8 t CO2. Podobne pri spálení 1 m3 zemného plynu je to 1,96 kg CO2 Produkcia tepla ako súčasť spaľovacieho procesu sa pohybuje na hodnote okolo 14 MJ/kg uhlia. Je prirodzené, že občan, človek nezúčastnený, nemá informácie v akom pomere sa na produkcii skleníkových plynov podieľajú hlavné palivá – uhlie a zemný plyn. Preto sa nedá ísť do podrobností.

Za priaznivých okolností by ročná emisia skleníkových plynov mala byť v rovnováhe s ich asimilovaním do rastlín a stromov, čo asi už nie je možné, ako dokazujú rôzne merania a pozorovania v prírode. Už samotné konanie konferencií naznačuje niečo vážne, no zatiaľ nenapraviteľné. Veď i výsledky predchádzajúcich konferencii, po ktorých konaní nastalo obdobie obchodovania s emisnými limitmi na medzinárodnej úrovni neviedli k zmenám. U nás nasledovali politické prekáračky a vyšetrovania, či naše limity sme mohli predať aj lepšie, ako boli predané istej garážovej firme.

Ale je tu ešte okrem riešenia praktických dôsledkov nadmerných emisií tepla a skleníkových plynov aj hľadanie odpovede, či vysoké emisie v tomto čase sú ešte dej vratný, alebo nevratný. Čosi naznačujú dlhé rokovania o znížení emisií, ale sekundárne aj o dohode na dovolenom raste teploty, teda niečo povšimnutia hodné.

Ide iste o veľmi nebezpečný jav, ktorý súvisí s 2. vetou termodynamiky, ktorú v XIX. storočí vyslovil Sadi Carnot o vratných a nevratných dejoch vo fyzike s definíciou pojmu entropia, ako veličinou stavu. Podľa nej hodnota entropie vo vratných procesoch nemení svoju hodnotu, no v dejoch nevratných rastie, zväčšuje sa, čo znamená, že dejový potenciál (tlaky, teplota) sa časom vyrovnávajú až do stavu, ktorý nazvali vtedajší odborníci tepelnou smrťou. Už by malo ísť práve medzi odborníkmi o to, či produkcia CO2 a jej rast, sprevádzaný rastom teploty je dej vratný, či nevratný. No pozornosť ekológov na rast teploty a jej limitovanie, predsa naznačujú, že niečo nie je v poriadku.