Skepsa aktuálnej politickej scény

S blížiacimi sa dňami predvolebných zápasov politických hnutí a strán o hlasy voličov stúpa aj počet nesplniteľných sľubov z úst ich predstaviteľov, ale s nimi aj verejných činiteľov. Začína to, ako vždy rečníckou otázkou: Mali by sme s tým niečo robiť. Ale čo?

Ako vždy pôjde o zjednodušenie korupčných metód, ako existenčnej súčasti činnosti podnikateľských subjektov malých i tých veľkých s rozdielmi vo formách, o ďalšiu nápravu odmeňovania zdravotníckych pracovníkov ale konečne aj učiteľov, o zrušenie niekoľkých a zbytočných zdravotných poisťovní, pozostatok to myšlienkového bohatstva R.Zajaca, exministra, mohutného piliera dôchodkového zabezpečenia, výsledku pracovnej cesty Ľ.Kaníka, tiež exministra do Južnej Ameriky, o zjednotenie financovania všetkých typov škôl, štátnych, súkromných i cirkevných, došetriť kde sú peniaze za Duckého zmenky, ktoré treba vrátiť, ako uspokojiť majiteľov pozemku pod bývalým PKO, aby tam mohli konečne niečo veľkolepé vybudovať a konečne dovoliť v pivnici Domu spisovateľov zriadiť klub s červeným svetlom nad vchodom Ale ani myšlienka primátora mesta vždy ráno, keď musí hľadieť na Slavín cestou do zamestnania, že s tým cintorínom a hlavne s pilónom treba niečo urobiť, ale tak aby nám Rusi neprestali dodávať ropu. nemôže byť po voľbách zabudnutá. K tým celospoločenským by sa našli aj ďalšie významné lokálne problémy, ktoré trápia ľudí miest i dedín. Ako si dovoliť rušiť herne, kde ľudia míňajú peniaze, okrádajú svoje rodiny, a prispievajú do miestnych rozpočtov, ako merať zásluhovosť dôchodcov pre vozenie sa bez platenia vo verejných dopravných prostriedkoch, ako obmedziť, alebo ako dlho budú môcť zvučať hudobné produkcie vo večerných hodinách tam, kde bývajú na poschodí aj ľudia. Samé problémy, žiadne potešenie.

Zaujímavé a podnetné slová odzneli už aj na deprivatizáciu zahraničných firiem dbajúcich o zásobovanie teplom a svetlom našich domácností. To síce s dovetkom, že by ich štát odkúpil, len autor(SNS) nedopovedal, za aké peniaze a z akých zdrojov a či zahraniční majitelia sa už dostatočne napakovali, aby s nápadom súhlasili. Veď to by bol útok na princípy slobodného podnikania, konkurenciu i legislatívu EÚ, kde sa píše a opakovane aj o nedovolenom a zatiaľ nesmelom označovaní pôvodu našich výrobkov, okrem jediného Made in EÚ. Ale označenie „Vyrobené na Slovensku“ nie.

Prijímanie dodatkov, alebo znenia zákonov a predpisov sú často oneskorené, reagujúce len na dôsledky vadných a účelovo koncipovaných predchádzajúcich právnych noriem, čoho praktické a protispoločenské dôsledky nájdeme v liekovej politike, v pôsobení nebankových obchodníkov s peniazmi, v limitoch pre úrokové sadzby a ich úspešné nerešpektovanie.

Všetko, čo sa dostane po Vianociach do zverejnených volebných programov jednotlivých strán a hnutí a do našich schránok, pramenia skutočne zo zistení rôznych agentúr, ktoré postupne zhromaždili informácie o náladách občianskej verejnosti, no politici to nemôžu rešpektovať aj keď sa prebijú do NR už len preto, že by to znamenalo ničenie nosných pilierov kapitalizmu zavádzaného tak úspešne aj u nás, tak ako tie podpery pri stavbe mosta pri Kurimanoch, ktoré nevydržali ten tlak betónu.

Proti zavedeným režimom máme totiž aj jeden veľký nedostatok, ktorý sa zvykne účelovo spomínať a ním je 40 rokov socialistického spoločenského poriadku. Ľudia, občania si za tie roky zvykli na jeho prednosti viac ako teraz na plné obchody zahraničného tovaru zo 70 % nie nášho i za možnosť cestovať po svete bez doložiek, či spomienky humoristov na fronty na banány pred Vianocami.. Odvykli sme si, že práca a zamestnanie prišli vtedy za nami aj tam, odkiaľ musia teraz mnohí ak chcú prežiť, robiť podradné práce v cudzine, kde vedia lepšie ako na nás a na čom sa priživujú rôzne agentúry. Zvykáme si aj na homeless komunitu žijúcich na ulici a spávajúcich v lete v parkoch pod stromami a medzi kriakmi a v zime a nečase v pivniciach opustených domov, či na staniciach odkiaľ ich vyháňajú policajti do útulkov na teplú polievku, raz za deň s možnosťou sa umyť, alebo osprchovať a dostať náhradné prádlo.

Rôzne a mnohopočetné humanitné organizácie spolu s komunálnymi politikmi nás upozorňujú na nedostatok cenovo dostupných jaslí i škôlok pre náš dorast a rodiny, ktoré nemajú na súkromné školičky. V bývalých, ako prebytočných sú už dávno iné služby, ktoré mestá predali podobne, ako dopravné ihriská, vhodné plochy pre podnikateľské aktivity developerov.

Skrátene povedané s p.Kiskom, prezidentom, že s tým treba niečo robiť. Ale vždy, aj keby sa našlo to povestné ako, aby nebola narušená sloboda občana, narazí naša legislatíva na možnosti a normy našim nadradené z Bruselu a tak, aby neboli dotknuté piliere terajšieho spoločenského poriadku, ktorý určite nie je bez chýb a potreba ich odstránenia je už nutná, len ako a aby to nebolelo.

Aj preto, čo je uvedené, prieskumy verejnej mienky diskrétne uvádzajú tiež malý záujme občanov o účasť na voľbách, ktorých sa mienia zúčastniť okolo 47 % opýtaných, teda menej ako polovica. A kde bude potom demokracia a vláda väčšiny, ktorá je už apatická k toľkým experimentom s ňou. A možno je to zámer.