Nech je pravdou, že dlh verejnej správy má v budúcom roku klesnúť na hodnotu 52,1% HDP, potom v roku 2014 činil, vyjadrený v absolútnom čísle 39,4 mld € čo nie je suma zanedbateľná, no všeobecne v centrále EÚ akceptovateľná a vždy pokiaľ neprekračuje hodnotu 50% HDP príslušnej krajiny. Taká je regula aj pre Slovensko.
Ak by sme sa opäť pohrali s %, potom HDP od roku 2008 napriek rokom krízy do roku 2014 vzrástol o 15 % a z jeho jednej z definícií, keď má byť hrubou prídavnom hodnotou to nie je zlé, pretože má reálne predstavovať to, čo bolo, alebo je hodnotovo pridané v produkcii a v službách v danom období.
Pohľad na štátny dlh ktorý politici, keď naň príde otázka, radi sa vyjadrujú v %, je to menej dráždivé, pretože v absolútnom vyjadrení v číslach nastoluje otázku, ako štát hospodári, alebo od koho a za akých podmienok si požičiava na krytie svojich, teda našich potrieb.
Taká otázka je iste nepríjemná, až impertinentná medzi ľuďmi, ale že režim, či štát stále dlhuje a opakovane vytvára nový dlh popri splátkach tých minulých je normálne a v ekonomickom živote praktické. Ani návrh štátneho rozpočtu na budúci rok 2016 nie je výnimočný a rozdiel medzi očakávaným plnením rozpočtu v tomto roku a tým, čo bolo uverejnené 6. okt. pre rok budúci je zanedbateľný, skôr drobný s presunmi prostriedkov medzi rezortmi. Pozoruhodný je len v tom, že výdaje v roku 2015 budú vyššie, ako očakávané v roku 2016.
Totiž z uvedeného porovnania rezorty dostanú na svoje potreby a úlohy v roku 2016 12,57 mld. € a v tomto roku na to majú o niečo viac, 12,92 mld €. Ak ale podľa ministra financií je predpoklad príjmov štátneho rozpočtu v roku 2016 v hodnote 14 mld. € a výdavky vo výške 15,9 mld € potom mimo uvedených údajov je niekde odložených 3,3 mld €, ako rozdiel 15,9 – 12,6 mld. €, čo môže zvedavý pozorovateľ považovať za ročnú splátku štátneho dlhu.
Možno je to celkom ináč v ponímaní ekonómov, ale čísla sú čísla, ktoré by mali mať stále rovnakú vypovedaciu hodnotu Preto to žonglovanie s % a so symbolikou + a – nakoniec po premene na reálne hodnoty je celkom iné. Len treba správne chápať, čo je napísané. Nič v zlom, ale od Grécka so štátnym dlhom 150 % HDP sme predsa ďaleko. Kto je ale lepší?
Celá debata | RSS tejto debaty