Skepsa aktuálnej politickej scény

Zvykne sa sláviť kadečo. Záleží len na okolnostiach, dôvodoch, ale aj bývajú to rôzne príležitosti osobné, rodinné i národné, ako dosvedčili spomienkové oslavy začiatku 2.svetovej vojny v Poľsku. To, že vojna proti Poľsku začala 1. septembra 1939 nik nespochybnil, no aby sa spomienkové oslavy konali práve 8.mája 2015, ktorý deň sa nijak neviaže k tejto udalosti okrem tých výsostne politických dôvodov znehodnotiť oslavy konca vojny pripadajúce na 9. máj a v Rusku.

Len preto tieto na Westerplatte (súčasť mesta Gďaňsk) na brehu Baltu mali pripomenúť prvé výstrely z lode Schleswig-Holstein na tamojšiu pohraničnú pevnosť poľskej armády. Ako sa ukázalo z účasti prítomných delegácií, spomienka na chrabrú obranu posádky pevnosti dostala postupne len taký národný charakter, pretože podobných začiatkov i v neskoršej nemecko-sovietskej vojne od roku 1941 bolo viac, no z nich najviac si pamätáme boj o pevnosť Brest, ktorú útočiace nemecké vojská obišli, pokračovali ďalej na východ a ľudí v pevnosti ponechali do chvíle, kým hladní a smädní a s posledným nábojom v zbrani skončili. A zdalo sa tak ľahké, za pochodu poraziť obrancov pevnosti na brehu Bugu a tí spolu s rodinami odolávali útokom bombardovaniu a nedostatku vody do 23.júla 1941.Čo keby teraz v Bielorusku spomenuli si politickí činitelia tiež na túto udalosť a zhodoval by sa aspoň mesiac obrany (jún-júl). I to bol heroický zápas obrancov patriaci do dejín, no aby mal tieniť konečné víťazstvo nad fašizmom, zatiaľ nenapadlo žiadneho politika, ani A. Lukašenka, prezidenta. Bieloruska.

Ani B. Komorowski, prezident nemohol tento začiatok vojny predstaviť svetu ináč, iste mal ako radcu i účastníka spomienkovej oslavy terajšieho predsedu EÚ D. Tuska, Poliaka.

Keby neboli tieto spomienkové oslavy na Westerplatte prekrylo vopred ohlásené zapaľovanie sviečok a kladenie kytíc na hroby padlých sovietskych a našich vojakov na mnohých vojenských cintorínoch od Dukly až po Slavín s účasťou p. A. Kisku, bol by sa iste na brehu Baltu rád stretol so svojim priateľom, prezidentom Poľska. Len termín a povinnosti u nás doma mu to nedovolili, ale tie naše spomínania boli dôstojné a pamätlivé tých, čo ležia dodnes v slovenskej zemi.

Aj preto odhliadnuc od formy poľských osláv začiatku vojny, práve teraz bol len, ako úchylný manéver, ktorý sa ani mesiacom májom, ani výročím nestretol s udalosťami na Westerplatte. Bolo to niečo, mimo vnímania času. Možno inokedy a 1.9.2019, o štyri roky, keď budú iste iné pomery a situácia v Európe a politici vytriezvejú zo súčasného pohľadu na Rusko. potom to bude podobné iným slávnym spomienkam, ktoré iste novými zisteniami rozkošatia mladí historici.