Skepsa aktuálnej politickej scény

Prvé, čo po politických zmenách po roku 1990 stálo za mimoriadnu pozornosť, mala byť rovnaká hodnota peňazí každej kategórie ich užitia. Napomáhali tomu i vyjadrenia excelentného V. Klausa, predného ekonómia Prognostického ústavu ČSAV, že peniaze prestanú smrdieť a všetky budú mať rovnakú hodnotu v každom smere použitia. Teda, že budú použiteľné rovnako v investičných výdajoch, službách, obchode i v odmeňovaní za prácu. Ale i to, že trvalo dlho, kým prostriedky pôvodne smerované do rozvoja výrobnej základne zmenili názov a stali sa kapitálovými výdajmi. Ale to len ako jazyková odlišnosť od investičných prostriedkov.

Správa, že ECB si objednala vytlačenie 1, 1 bil. € bankoviek, aby ich postupne, po 90 mld. € mesačne uplatnila na finančnom trhu na odkúpenie štátnych dlhopisov a podporu vládnych investícií, vyvolala šok. Len nezorientovaným občanom, ktorí nemali možnosť pracovať a poznať vlastnosti plánovaného hospodárstva za socializmu a presnú a prísnu, až úzkostlivo dodržiavanú finančnú disciplínu pri dnešnom vnímaní podobných zásad sa môžu nazdávať, že v súlade s názormi p. V. Klausa a iných odborníkov kvalita týchto emitovaných prostriedkov je skutočne rovnaká a či by sa nedali použiť aj na zlepšenie odmeňovania učiteľov, lekárov, sudcov i pracovníkov verejnej správy z časti aj u nás. Tieto prostriedky uvoľňované postupne, teda s súlade s potrebami, sú skutočne len virtuálne financie a bez možnosti použitia ich ináč, ako rozhodne ECB teda žiadne roztopaše s aktuálnym vplyvnom na životný štandard tých, čo o nich budú rozhodovať. Budú slúžiť ako prostriedky na lacné úvery na rozvoj podnikateľských projektov, ktorých nedostatok brzdil práve ich realizáciu.

Ich druhým zmyslom je zabrániť postup deflácie, na ktorú už upozorňujú niekoľko mesiacov opatrní finanční analytici. Argumentujú príkladne víziou ľudí odkladať nákup predmetov dlhodobej spotreby tým, že ľudia čakajú, že budú ešte lacnejšie. Až konečným dôsledkom mal by byť pokles zamestnanosti, prepúšťanie ľudí z práce s príslušnými sociálnymi dôsledkami a protestami dotknutých. Až tak vnímavejší národohospodári a politici nedovolia dozrieť situácii do takého stavu. Viac im vyhovuje inflácia, ako také dvíhanie „misky“ pôžitkov pre ľudí práce a živiacich sa prácou a platených za prácu pred ich hlavami stále vyššie, aby mali záujem o vyšší príjem A tým je práve riadená inflácia, aj keď o všetkom by mal rozhodnúť povestný trh a reklama.

Rozhodnutie ECB emitovať 1.1 bil. € nasleduje príklad amerického FED, ktorý je ale spájaný aj s istými zmenami vo finančnej politike a čo treba očakávať aj v Európe. V každom prípade vstup takého objemu financií do bánk bude znamenať negatívny vplyv na úspory ľudí, pozitívny na dlžníkov a zvýšenie cien dovážaných komodít. Skutočnosť pocítia všetci, aj tí, čo nič nemajú v banke, no denne musia aspoň raz jesť.