Skepsa aktuálnej politickej scény

kamelot = pouličný predavač novín

Perspektívu nemá len ten politik, ktorý voličom nesľubuje účinné riešenie problémov,

o ktorých vedia všetci, no riešiť ich z pozície o ktorú sa uchádza, nebude môcť. Ale dobre sa

to počúva, pretože to dáva určitú nádej, ako v náboženstve.

Teraz všetci národní i medzinárodne exponovaní politici hovoria o dôsledkoch krízy,

najmä o poklese zamestnanosti mladých v štatistikách a vedia ,ako budú tento trvalý problém

kapitalizmu riešiť, ale metódy riešenia sa rôznia podľa ich politickej orientácie, pretože všetci

zhodne vedia, že rôzne štátne príspevky na zamestnávanie mladých sú riešením dočasným

a ako hovoria odborníci v anketách, nesystémovým. Ale systémové nemajú, alebo nechcú

Pravičiari, dnes opozičníci vidia riešenie v znižovaní daňového zaťaženia

podnikateľskej vrstvy národa, ktorá svojou invenciou, nápadmi a obetavosťou na hrane

vlastného zdravia, živí lenivú časť populácie, ktorá nie je ochotná prijímať pracovné

podmienky v súlade s dobou XIX storočia ,kedy Zákonník práce neexistoval a dnes je brzdou

Keby to bolo tak, ako hovoria, že štát a jeho sociálne programy podporujú asociálov,

potom by od roku 2008 nerástol aj u nás počet ľudí s vysokými príjmami a rýchlejšie ako

v predchádzajúcej dekáde. Síce jedným dychom hovoria, že zvyšovať počet zamestnancov

áno, ale to ich stojí nemalé prostriedky vo forme odvodov na sociálne a zdravotné poistenie

za nich a bolo by nebezpečné, pretože by prestali byť konkurencieschopní ,veď aj tak nemajú

pre každého ,kto sa uchádza o prácu miesto a štátne úrady ich do takej charity tlačia.

Ľavica, ktorá je totálne popletená spoločenskými zmenami z konca XX. storočia

zmáha sa len na poukazovanie veľkých rozdielov v príjmoch medzi vysokými a priemernými,

no tento stav sa nedá už riešiť nejakou dohodou, pokojne . A keď ,tak len zákonom a prísnym

dodržiavaním jeho textu. A to sa dnes už nedá. Veď príjmy v súkromných spoločnostiach sú

mimo dosah štátu a ministrov. Štát musí veriť len tomu, čo mu predložia v daňových

priznaniach. I posledný vynález verejných prác v obciach a mestách od prvopočiatku naráža

na vykonštruované prekážky .koncentrované do názoru, že ide o nútené práce, potrebou

nakúpiť povolaným náradie na takého práce, zakúpiť im slušivý pracovný odev a obuv

a školiť ich z predpisov, ktoré by mali pri práci dodržiavať. Ale aj, čo im dať robiť? Práce by

bolo, ale za sociálnu podporu to nestojí.

Až po každej hospodárskej kríze a bolo ich v dejinách kapitalizmu neúrekom,

dochádzajú znalci k poznaniu aj o jej pozitívach, ktoré spočívajú v kvalitatívnych zmenách

v materiálnej výrobe. Takými boli v minulosti nové technológie a stroje vo výrobe textílií

a zvýšení ich potreby ,vynález parného stroja, ktorý zasiahol pozitívne do pracovných

postupov a i tým, že sa rozbehla za pomoci veľkokapitálu(ako vždy), vtedy zbrojná výroba,

zbrane ktoré boli určené na výboje o nové územia.

V súčasnosti, keď politici hlásia začiatok oživenia ekonomického potenciálu krajín

Európy, síce len v desatinách % oproti stavu pred rokom aj s grafmi, sú v začudovaní, že sa

tak deje bez väčšieho poklesu nezamestnanosti(za štyri budúce roky len o 3%) u nás, ale aj vo

svete .To nie je prekvapivé, pretože to nové, čo vnáša optimizmus odborníkov a analytikov do

budúcnosti je nástup IT technológii a procesov do praktického života spoločnosti a s malými

nárokmi na pracovnú silu a keď, tak ázijskú, ale s negatívnymi dôsledkami v ochrane práv

osobnosti ,integrity a veľkolepými bankovými podvodmi bez strelných zbraní.

Ozývajú sa už hlasy analytikov, ktorí sa podivujú nad neočakávaným vzťahom – rast

HDP a nezamestnanosť, pretože to v minulosti nikdy tak nebolo. Je ťažko z malého poklesu

robiť veľké a optimistické závery a že kríza skončila. Okato sa tešia len politici, že na ich

slová došlo, no čo s tisíckami nezamestnaných a mladých ľudí? Začína ich to desiť, pretože to

je skrytý potenciál sociálneho výbuchu napred na štadiónoch, potom v uliciach a či sa časom

napätie zmierni ich odchodom do zahraničia, alebo sa rekvalifikujú na niečo aktuálne na čo

školení neboli, sa uvidí. Predsa sloboda rozhodovania rodičov o budúcnosti svojich detí bola

od prvopočiatku veľmi demokratická a tak máme priveľa rôznych špecialistov bez praxe,

ktorí nemajú uplatnenie na trhu práce a boli to zbytočne vynaložené prostriedky na ich

štúdium ,či vzdelávanie. Pokusy ministra p. Richtera, aby do 4 mesiacov po škole bolo

rozhodnuté, či bude nezamestnaný stredoškolák alebo vysokoškolák ďalej študovať,

ponúknu mu úrady zamestnanie, alebo pôjde na rýchlokurz nového povolania, je skutočne

náhradné riešenie a svedčí len o tom, že sa niečo deje. Kedysi vyšla kniha z americkej

produkcie ako sa plnia americké sny:“ Z kamelota milionárom“ .Možno to platilo v USA, ale

ako povinné čítanie by kniha nebola k nepovšimnutiu u nás a práve dnes

O zmenách svetového ekonomického poriadku sa už hovorí medzi politikmi, zatiaľ ale

nevedia ako a nechcú vedieť, že tie budú nutne sprevádzať aj zmeny spoločenské.