Skepsa aktuálnej politickej scény

Stretnutie  predstaviteľov  stredo a východoeurópskych štátov ktoré sa úspešne

uskutočnilo   v Bratislave, malo svoj hlavne spoločensko-politický zmysel. Prezidenti týchto

štátov sa stretli, aby sa lepšie spoznali, videli, podriemkali si na koncerte a zatiaľ, čo oni na

Hrade sa zdôverovali kolegom  so svojimi myšlienkami, ich manželky, ako bývalo vždy

dobrým zvykom, stretli sa s našou kultúrou i gastronómiou. Po obede na druhý deň stretnutia

sa zase rozišli. Aby to malo silu, nebolo to stretnutie, ale summit!

Pochopiteľne myšlienky prezidentov sa nachádzali len v rozsahu, ktorý dovoľuje ich

situácia a pozícii v Európe. Ich spoločnou myšlienkou boli slová, že k EÚ niet alternatívy, čo

iste s porozumení vypočul si  i prezident EÚ. Iste sa s tým stotožnili prezidenti i tých štátov,

ktorí sa stretnutia zúčastnili, ale ktoré majú do EÚ ešte ďaleko alebo vôbec(Ukrajina,

Albánsko, Srbsko, Moldovia)

Len maďarský prezident sa odvážil vysloviť myšlienku, že EÚ dokáže zachraňovať

banky, no už menej krajinu pred povodňami. Bola to iste len taká metafora na odľahčenie, ale

aj myšlienka. Možno vidina ,že podiel mládeže bez práce je nebezpečne vysoký a tým, že

vyrastali  v podmienkach mieru a študovali čo chceli a kde chceli  a teraz naraz v reálnom

svete kapitalizmu bez práce bude rásť ich radikalizmus a anarchia. História to predsa pamätá

Kto si dnes po rokoch spomenie, že nie sviečková manifestácia, ale večerný pochod

študentov zo Strahovských internátov (Praha), ktorí sa nechceli učiť pri sviečkach koncom

roka 1967 a podobne pochod od Albertova (Praha) v roku 1989 boli iskrou pre následné

politické a bohužiaľ i spoločenské zmeny. To len ľudia okolo J.Čarnogurského a Ferka

Miklóška šíria mýty, že sviečkovou manifestáciou pred budovou SND začal proces zmien

v spoločnosti. Prví bývajú študenti, ktorí nemajú čo stratiť .A tu sme u jadra Pudla.

Celé obdobie experimentovania s hľadaním riešení ako skončiť ťažké dopady

hospodárskej krízy od roku 2008 na jednotlivé štáty EÚ je poznamenané úspornými

opatreniami štátnych výdajov Nič nové. .Sú to len staré opotrebované a doteraz osvedčené

metódy prenosu zodpovednosti za stav na ľudí práce. Ak niekto predpokladal, že za krízu

budú niesť väčšie bremeno strát nadnárodné korporácie, tak premýšľa na úrovne súčasného

sveta, aby banky neboli poškodené v svojom imaní a poslaní v spoločnosti. Strácajú, ale len

v úrokovej miere za poskytované pôžičky svojim klientom, no nie na kapitále, ktorý ako

s obľubou hovoria ich konatelia, len spravujú. .Dlhy ,ktoré vznikli treba splácať a bezo

zvyšku. Aby skutoční  vlastníci bánk a veľkí akcionári medzinárodných spoločností z úzadia

sledovali ako štátni úradníci a ministri, ktorých si v rámci demokratických pravidiel nasadili

do vládnych funkcií a ako v prípade pouličných nepokojov efektívne  nasadzujú vodné delá

a slzotvorný plyn.. Ako všetkých, ktorí sú menej úspešní, nazývali luzou, na ktorých platia

vodné delá a slzotvorný plyn. Veď i to je ich príspevok k obnoveniu výroby v chemických

továrňach a hasiacich zariadení.

Práve pre tieto holé vety o pravde, keď orgány EÚ naliehajú na úsporné opatrenia

finančná rovnováha nastane ,keď štátne rozpočty s istými výnimkami neprekročia deficit 3%

ich hodnoty. Nenastala ešte situácia, aby niekto vyslovil kardinálnu otázku, kto vlastne  

zavinil stav, keď reálny obraz o hospodárstve predbehli bankové úvery, keď ľudia neboli

schopní absorbovať množstvo zbytočného tovaru  ako produkt voľného trhu a konkurencie

a reklama nepomáha  a keď sa fatálnym princípom ekonomiky stal RAST. Rast čoho?

Nik sa však neodvážil tento novodobý ekonomický fenomén premeniť na fyzické

jednotky, alebo iné z zrozumiteľné údaje. Predsa, keď štatistici, možno finančníci uvádzajú %

je to vždy voči istej predchádzajúcej hodnote A keď tá znamenala pokles, potom nasledujúca

hodnota je klamlivá, zavádzajúca aj keď lahodná oku.

Ale takto nás zavádzajú rôzne priemery, štatistiky až do reality, že pravdivý je len ten

údaj ktorý som sám sfalšoval.

Nie je  to síce o tom, že niekomu v istej nemenovanej dedine starodôchodcovi  ukradli

bicykel a policajný pes za pomoci dobrovoľníkov ho vypátral a páchateľ bol podľa zákonov

demokratického štátu spravodlivo a rýchle odsúdený. Páchateľ sa mal právo odvolať, pretože

corpus delikty sa nenašiel.(on ho stihol predať). pretože chcel do áreštu, kde mal lepší život,

ako na ulici Veď o tom sú podobné správy komerčných TV staníc medzi reklamami na

nepredajné hlúposti.

Ďakujem za pozornosť a prečítanie.