Je iste zaujímavé, ale aj bezútešné, ako politici s pozadím finančníkov, ekonómov a majiteľov značkových bánk hľadajú riešenia súčasnej krízy. V skutočnosti kríza prechádza rôznymi fázami s primeranými názvami (finančná, hospodárska, ekonomická i sociálna a pod.), no nikdy sa neodvážili krízu a jej sprievodné javy riešiť radikálne i s príslušnými dôsledkami, ktoré by znamenali modifikáciu systému.
Ak na vonkajšie prejavy krízy, ktoré vo väčšej, či menšej miere postihujú krajiny Európy i USA, spočívajú v podobe, že štáty dlhodobo nie sú schopné splácať pôžičky a tak nimi osvedčené riešenia spočítajú stále v radikálnom znižovaní verejných výdavkov. Pravidelné výdaje štátu skrze svoje inštitúcie(sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne ,školy ,verejné nemocnice a i.)sú ale z hľadiska príjmov štátu tvorené hlavne z DPH, daní a poplatkov. A keď tie sú nižšie, ako sú obligatórne povinnosti štátu, musí si na ne požičať v komerčných bankách, alebo predávať dlhopisy(čo je skoro to isté) .A tak začína kolotoč ,ktorý nemôže mať koniec. Nie sú zákazky pre práce v súkromnom sektore(a to sú vlastne všetky firmy od istého času),ktoré sú naviazané na zahraničné spoločnosti rôznymi subdodávkami a tak firmy riešia svoje problémy surovo,(veď nie sú sociálne ústavy) prepúšťaním ,alebo skracovaním pracovnej doby s príslušnými dôsledkami na výšku odmien za prácu a odvody štátu .Ale nedostatok príjmov u námezne pracujúcich ľudí znamená aj menšie príjmy do rodín a redukcia ich výdavkov v obchodoch. ale aj vyššie podpory v nezamestnanosti A keď k tomu pripočítame zatajovanie príjmov v obchodoch nevydávaním dokladov o nákupe ,je to už dokonalý obraz o tom ako to má správne fungovať v tržnom hospodárstve..
Apologeti liberalizmu požadujú zníženie verejných výdavkov a tým zadĺženosť štátu, alebo preniesť zodpovednosť na každého jednotlivca v spoločnosti individuálne. Dobre sa o tom hovorí zazobancom, ktorí si počas divokej privatizácie nahrabali majetky aby ich následne predali do cudziny a celkom legálne, podľa platných zákonov, ktoré tvorili podľa potreby ich poslanci. Aj preto sa pýtame ,kde sú miliardy z privatizácie
Ale ľudské spoločenstvá sú rôznoraké a kde väčšina u nás je predsa v rámci deľby práce a povolaní odkázaná na sociálny charakter štátu a jeho inštitúcií. Banky sú obchodníci s peniazmi a je to síce ich základná funkcia, pre ktorú by ale v obchodovaní nemali požívať nadštandardné privilégia a mali by znášať rovnaké riziká, ako ich klienti a riziká neriešiť len zvyšovaním úrokových sadzieb.(2,3 % za vklady a 8,9 za pôžičky)
Všimnúť by sme si mohli aj aj terajší pôsob následného riešenia súčasnej a dlhodobej krízy kapitalizmu, ktorý spočíva v prenose dôsledkov na občanov pomocou daní a poplatkov avšak s rozdielnou výškou zodpovednosti podľa ich postavenia. Veľmi klamlivé sú totiž údaje o riešení vyjadrované v percentách, aj keď sú formálne platné pre každého a rovnako. Síce základná definícia demokracie hovorí niečo o rovnosti pred zákonmi, jedna z nich hovorí čosi aj o ochrane osobných údajov a z nich prirodzene a explicítne plynie, že nik sa nemôže dozvedieť o skutočných vlastníkoch mamutích spoločností a ich zatajenom majetku. A tak človeku musí napadnúť kacírska myšlienka, keď bohatnutie a vlastníctvo veľkého majetku nadobudnutého v krátkom čase je tak poctivé, prečo by sa mala jeho hodnota kryť a zostávať v tajnosti?
Rovnako a poctivo sú chránení vlastníci bankových kont v bankových rajoch, ktoré krajiny sú pokladané za vzor poctivosti a slušného zaobchádzanie s peniazmi a s každým, kto vložil svoj kapitál do ich starostlivosti, hlavne k jeho zveľadeniu a dividendám z nich.
Známkou objektivity ekonomického a podnikateľského života býva konkurencia, ktorá vraj vygeneruje v obchodných vzťahoch spravodlivú a objektívnu cenu, aj keď tomu už verí čoraz menej ľudí. No, že s konkurenciou sa vlečie i korupcia sa hovorí menej, alebo len ako o celkom samostatnom jave ,ktorý sa vlúdil do podnikateľského prostredia. A preto všetci, čo hovoria o boji s korupciou, či za jej obmedzenie klamú(nehovoria pravdu).Pokiaľ bude existovať konkurencia, zápas o väčší podiel na zisku bude ju sprevádzať korupcia. Čo z toho, keď sú už vopred stanovené parametre výberu, keď je vopred favorizovaný budúci dodávateľ Čo vtedy? A keďže sú možnosti odvolania proti výberu s ďalšími procedúrami pred súdmi, výber sa vlečie a naviac predražuje. Hlavné je však to, že všetci majú rovnaké práva a demokraticky sa ich domáhať pred nezávislým súdom.
Nabádanie bánk i nebánk k získavaniu pôžičiek za výhodných a v reklame dennodenne uvádzaných reklamách a práve teraz svedčí o tom, že kapitál v nich je k dispozícii na vhodné a najmä plodonosné projekty, ktoré však chybujú, pretože chybuje myšlienka, nápad. Doterajšie hospodárske krízy kapitalizmu končievali rôzne, aj vojnami, i tými poslednými(?),nazývané svetovými. Ale vždy im, teda vojnám ,predchádzali zmeny v materiálnej výrobe a so znižovaním nezamestnanosti na potešenie práve tých dlhodobo nezamestnaných a nazývané priemyselná revolúcia. V posledných rokoch došlo k zmene charakteru vedenia ozbrojených konfliktov ,zmenili sa na lokálne Súčasné javy prejavujúce sa informačnými technológiami a ich prienikom do praktického života ľudí je síce tiež revolúcia, ale jej pôvodcovia i vykonávatelia sú síce veľmi bohatí, ale málopočetní a ich vplyv na denné konanie ľudí je tiež veľký, ale problematický, zväčša málo dôležitý
Pretože svet dospel k výraznému prehĺbeniu rozdielov medzi vyspelými krajinami a zbytkom sveta, procesy IT síce prehlbujú ich aplikácie, ale a práve tam, kde by bolo najpotrebnejšie ,teda do oblasti ochrany prírodných zdrojov, znižovania emisií a zdravého životného prostredia. Čo z toho, že sa niekto podujme hľadať vodu v hlbinách zeme, aby ju chcel predávať domácim, ktorí nemajú vedomosti o peniazoch a spôsobe ich získavania prácou. A to sú limity, ku ktorým sa priblížil svojou existenciou kapitalizmus. Ktorá banka je ochotná poskytnúť úver, keď návratnosť vloženého kapitálu je otázna, neistá? Preto hľadanie ekonomicky istých a efektívnych projektov zaručujúcich návratnosť je na dennom programe v politike i praktickom živote. Možnosti bez zásadných reprodukčných istôt sa vyčerpali a sú redukované na okamžitý prospech, denné prežívanie.
Keď noviny priniesli výsledky ankety, čo si kupujú známe osobnosti po škandáloch, nik z nich sa neodvážil vysloviť ,že opakované potravinové škandály prišli k nám z tej vyspelej časti Európy .Kto si ešte pamätá problém s glykolom, ktorý mali pridávať do vína v Rakúsku, aby lepšie tieklo dole hrdlom? Pamätníci síce ešte žijú, ale odvtedy prešli dejinami ďalšie, alebo si niekto myslí, že mediálne podporovaný tlak na biopotraviny nemá aj komerčný znak, vyššiu cenu? Kto ich bude kupovať, keď mnohí chudobní nemajú ani na koňacinu? Netreba byť veľkým mysliteľom, ktorý pochopí, že stratégovia obchodu a práve teraz sa zamerali práve na potraviny, ako niečo čo sa nedá nahradiť v živote človeka a spolu s vodou a vzduchom. Potraviny sú predsa dôležitejšie ako prírodné ,či syntetické vlákna pre textil, alebo plasty na výrobu obuvi. A vedia, že hlad je zlý radca.
W O W
Celá debata | RSS tejto debaty