Skepsa aktuálnej politickej scény

…to Slovákom Bratislava, spieval kedysi v dobách socializmu Ivan Krajíček. Ale, čo bolo, bolo. Preto ťažko predpokladať, že súčasný zápas učiteľskej verejnosti povedie k zmene politického systému, ako bolo, keď bolo.Otvoreným impulzom k obdobiu pražskej jari 1968 boli predsa spontánne akcie študentov bývajúcich na „kolejích“(internátoch)na Strahove (Praha),ktorá sa vo večerných hodinách prejavila počas opakujúcich sa výluk osvetlenia i tepelnej pohody pre štúdium A preto vyšli do ulíc mesta, aby protestovali .Druhý krát, ako si najviac spomínajú súčasníci,bol 17 november 1989, kedy opäť vyšli študenti do ulíc Prahy, aby pochodom si pripomenuli smrť Jana Opletala a Medzinárodný deň študentstva.Súčasné protesty učiteľov za zvýšenie ich miezd a vo všetkých profesiách, ktoré pôsobia v školstve o 10 % minimálne, ich zhromaždenia a pauzy vo vyučovacom procese na prevažnej časti slovenských stredných škôl našli porozumenie medzi stredoškolskými študentami a v Bratislave. Teda tam, kde učitelia najviac pociťujú skrivodlivosti na nich páchané a kde študenti účasť na zhromaždeniach a pochodoch pokladali za istý relax otupného vzdelávania v triedach. Takto si mohli zanadávať, zakričať a vynechať vyučovanie.V svojej prostote nevedia, že škodili hlavne sebe a svojim učiteľom, ktorí zameškané učivo doženú, ale za cenu, že žiaci sa budú musieť viac pripravovať doma a na protesty svojich rodičov, aby prijali novú skutočnosť pred prijímačkami na vysoké školy Dlho avizovaný protest mal byť len protest odborový, no časom získal aj podporu pravicových strán a stal sa protestom politickým. Zatiaľ však nezazneli heslá. “Preč s vládou“ ,ktorá nie je schopná a ochotná pozitívne reagovať na oprávnené a dlho driemajúce požiadavky učiteľov od doby prevratu. Je to i bude situácia veľmi chúlostivá, ktorá zatiaľ nemá riešenie v rigorózne definovaných požiadavkách učiteľov. Nespokojných je veľa aj v iných sektoroch verejnej správy a aj mimo nej a ktorým chudobný štát, okrem vyjadrenej sympatie nemá možnosť pomôcť práve teraz, v dobe krízy trhového kapitalizmu.Pre všetko, čo bolo uvedené a sa stalo ,nehrozí pád režimu, ako to bolo pred uvedenými rokmi a jediné, čo v dobe krízy bude možné, bude počkať až dôjde k oživeniu a rešpektovaniu prísnych pravidiel EÚ, aby deficit verejných financií neprekročil hranicu 3% štátneho rozpočtu. Neškodilo by však pozrieť sa aj na nekontrolovateľné benefity v súkromných spoločnostiach a obmedziť ich zákonom.
W O W