Skepsa aktuálnej politickej scény

V minulých dňoch, nás vlastníkov (držiteľov) akcií z druhej vlny privatizácie oslovil CDCP (Centrálny depozit cenných papierov) s údajmi o našich akciách a zloženkou na zaplatenie poplatku za vedenie účtu za rok 2011. Predchádzajúce roky, ako plynie z údajov, boli bez poplatku. Až teraz sa začala honba za každým centom doložiteľným zákonom.
V inej súvislosti odznel vo verejno-právnych médiách oznam, aby vlastníci akcií bez ceny ich bezodplatne odovzdali ktorejkoľvek kancelárii FNM, či poverenej osobe, aby nemuseli opäť platiť za vedenie účtu bez hodnoty akcií. A tento  oznam ostal nejako v úzadí, aj keď znamená definitívny koniec jednej roztopašnej epochy spoločenského života Slovenska a Slovákov, ktorým v dobe nástupu kapitalizmu predstavitelia vtedajšej vlády a parlamentu, dnešní milionári sľubovali ako zbohatne pospolitý kresťanský ľud, keď sa bude rozdávať majetok, vytvorený prácou jeho rúk.
Ak veci trošku rozumiem, bezcenné akcie nemôžu existovať, pokiaľ žije spoločenský subjekt ako akciová spoločnosť a na ktorý je akcia zapísaná. Môže sa stať a to bol v prvej polovici 90-rokov model najčastejší, že spoločnosť (vtedy ešte podnik) zanikla, jej podstata bola prevedená na inú a pôvodní drobní akcionári prišli o akcie. Osobnú skúsenosť mám s tým, že bývalý Tatrasvit vo Svite zanikol podľa zákona, ale na jeho majetkovej podstate bola založená schopnými predstaviteľmi pôvodnej firmy nová akciová spoločnosť Tatrasvit Socket. Všetko podľa práva, legálne  a podľa potreby tých maklérov, ktorí miešali karty a rozdávali žetóny.
Ak vlastník akcií, alebo chute zveľadiť svoj majetok ináč a akcie nepredá, neznamená to, že jeho akcie sú bezcenné pretože predsa platí to, čo je uvedené vyššie. Hodnotu, ktorú predstavujú akcie tvorí celý majetok akciovej spoločnosti(aktíva, pasíva zásoby a iný majetok nehmotnej povahy) a zisk vytvorený počas istého obdobia. A to sme u jadra problému, ktorý pre svoju povahu je diskrétne a podľa zákona utajovaný Ak väčšinoví akcionári a môže ich byť fyzicky len niekoľko a ktorí majú viac ako 50,1% hodnoty akcií sa demokraticky rozhodnú, že menšinoví sa nebudú podieľať na dividendách zo zisku, alebo so ziskom naložia ináč, napr. zveľadením  firmy, či spoločnosti, nedá sa nič robiť a menšina si bude „lízať labu“ Záleží len na tom, aké pravidlá si spoločnosť vytvorí a valné zhromaždenie akcionárov „demokraticky“ schváli to, čo si želajú väčšinoví akcionári.
Ale vyhlasovať, že akcie ktorejkoľvek živej a registrovanej akciovej spoločnosti sú bezcenné, je nezmysel.
Sú aj iné formy zmeny vlastníckych vzťahov a z nich plynúcich práv vlastníkov. Hovorí sa tomu zmena vlastníckych pomerov navršovaním kapitálu, alebo ako predviedol miliardár A.Babiš v Dusle Šaľa. odkúpil zamestnanecké akcie drobných akcionárov za cenu vyššiu, ako bola deklarovaná oficiálne a po istom čase sa stal naraz väčšinovým akcionárom dusikárne a výroby priemyselných hnojív na Slovensku.
Nakoniec len niečo z poézie: “Cesty mohou býti rozličné, jenom vůli mějme všichni stejnou“. (Ján Kollár, evanjelický kňaz a básnik ) A to sa stalo, ale on o tom nemohol vedieť.
Klaniam sa ctenému  publiku, čitateľom, ktorí to dočítali do konca.