Skepsa aktuálnej politickej scény

Je tu určite dlhodobý strach, alebo nenávisť, keď liberálni demokrati strašia občanov socializmom, keď nebudú počúvni ako to v reči predsedu S&S odznelo už niekoľko krát.

Kým, alebo čím môžu odporcovia protestov v Grécku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku, ale už aj v USA strašiť občanov, ktorí poznajú socializmus len z tej horšej stránky a z rozprávania a zatiaľ protestujú proti prehlbujúcej sa rozdielnosti medzi bohatými a väčšinou tých, čo sa už dlho prepadajú do chudoby? O tom by mali naši liberálni politici a ich sympatizanti  viesť hlbokomyseľné  kampane, alebo ešte lepšie, aby ich odporcovia protestných pochodov a štrajkov v uvedených a potenciálne pripravených krajinách pozvali na prednáškové turné a pred davmi by porozprávali, ako to vidia oni. Iste by ich nepresvedčili o tom, čo tamojší ľudia poznajú lepšie a čo ľudí práce na celom svete najviac trápi. Ale za pokus to stojí.

Naši liberálni experti by iste mohli prehovoriť o našich úspechoch v reforme zdravotníctva a kam dospejeme, keď právo na liečenie bude mať len ten, kto si ho zaplatí v hotovosti, alebo z konta v banke, či poisťovni a nie tak, ako sa dlho usilovali  socialisti a komunisti. Ale aj prezident USA B. Obama  nemá od nich ďaleko a s čím rozhodne nesúhlasia republikáni a naši im  ideovo spriaznení. Zdravie a jeho ochrana je predsa základnou otázkou slobody každého z nás, ale nemôže byť povinné, ako v totalite, ale len pekne každý za svoje, nie zo spoločných, na ktoré sa skladajú aj zdraví. Veď to by bola rovnosť ako hrom!

Mohli by robiť tiež inštruktáže v štátoch EÚ, ako treba na nezamestnaných, aby sa naučili robiť, pretože u nás sa to už, už začína dariť. Veď môžu ísť robiť do cudziny, do šíreho sveta ako do obdobia pred vojnou a tam robiť za mzdy nehodné domácich, alebo môžu ostať na ulici v kuratele charity v  útulkoch, alebo podpaľovať v stave opilosti staré domy za čo sú im noví majitelia nehnuteľností vďační veď im ide skôr o pozemok, ako barabizňu. Že sem-tam niekto z nich zhorí, to je predsa riziko podnikania..

Kto kedy videl., aby štát rozdával múku a cestoviny a za čo? Veď to nie je spravodlivé a pripomína to socializmus, aj keď vtedy popravde to štát robiť nemusel.

Mohli by pohovoriť, ako dosiahli, že človek práce môže si tvoriť len vlastné sociálne istoty, ku ktorej mu predsa výdatne pomáha náš novelizovaný Zákonník práce, ktorý napomáha znižovaniu nezamestnanosti, rastu počtu povinných živnostníkov a agentúrnych zamestnancov, ktorí čakajú, kedy ich agentúra zavolá do práce, za ktorú môžu,  ale nemusia dostať zaplatené

Vďačnou témou prednášok a vystúpenia pred mladými budú iste naše skúsenosti so zrušením povinnej vojenskej služby. Koľko času sa získalo pre mladých, ktorí nemusia strácať najlepšie roky v poplachoch, cvičeniach i ležaním na kavalcoch, ale hľadaním práce, vystávaním  pred úradmi práce a čítaním inzerátov a čakaním na príležitosť, ktorú im na prácu v cudzine napomôže agentúra, ktorá sa stratí, keď získa preddavok záujemcu z radov neskúsených, no  dôverčivých mladíkov. Môžu vstúpiť aj  do profesionálnej armády a zápasiť s borcami aby sa dostali na misie do Afganistanu, na Cyprus, či Golany, ako ich starší a skúsení „apušovia“, ktorých s plačom vyprevádzajú odrastené deti a plačúce manželky, aby priniesli a živí € na prestavbu domčeka, či postavenie nového, aký nemá nik v okolí. Majú aj možnosť, ak všetky legálne cesty budú nezjazdné, aby sa dali k dealerom marihuany, či iných „návykových látok a prekurzorov“ a skončili niekde za kontejnerom, či v jame v lese..

Konečne došlo po výzvach z novembrových tribún a plagátov k možnosti študovať každému čo a kde chce, podľa peňaženky ocka, alebo za odmenu v supermarkete  za nočné ukladanie tovaru do regálov. Aj vysoké školy poskytujú nebývalé možnosti, veď ich máme skoro všade. Stačí mať nápad a ten spracovať do návrhu zriadiť novú školu so zameraním, ktoré sa nehodí nikam. Problémom ostávajú garanti študijných smerov, ale to sa dá prekonať pomocou lietajúcich profesorov, garantov aj na štyroch školách s plným úväzkom, keď väčšiu časť týždňa pendlujú medzi školami, kde ich poznajú len dekani a pokladníčky. Máme už možnosť, aby deti vzdelávali rodičia doma, v kľudnom prostredí. Škoda, že zatiaľ len do 10 rokov veku dieťaťa. Ale už sa črtá na lepšie časy, aby aj stredoškolské vzdelávanie mohlo byť z domu. Koľko školských lavíc sa takto ušetrí!

Aj tak, keď urobíme sumár našich vtedajších  želaní cestovať po svete, to sa už stalo realitou .Môžeme cestovať na dovolenky, aj tri krát do roka, iní za prácou autobusom, študovať na prestížnych univerzitách po celom svete, dokonca  ísť aj ako misionári do hladujúcich krajín Afriky, ale po splnení výberových testov aj ako profesionálni bojovníci do krajín, kde šarapatia teroristi. Sú tam síce doma, ale poriadku ich treba ešte naučiť.

Možno našich liberálnych politikov vypískajú, alebo odmietnu ich strašenie socializmom. Ale to ich nemôže odradiť, sú to tvrdí chlapi, finančne zabezpečení a domácich pomocníkov liberálnych naučení budú mať stále dosť.