Veciam, udalostiam i javom pomáha k zviditeľneniu ich zaradenie do konkrétneho rámca, alebo okolností a naopak ich izolované hodnotenie zavesené do vákua ich robí nezrozumiteľnými. Alebo to tak má byť? Je to účel?
I teraz, po teroristických akciách proti civilnému lietadlu nad púšťou Sinai a streľba do zabávajúcich sa ľudí v Paríži je z akčných potrieb a prvých činov najdôležitejšie hľadanie spojencov teroristov nech by boli „kdekoľvek„ na svete. To neveští nič dobré a opakované správy o pokračujúcom násilí (aktuálne Bamako v Mali) tým znepokojujú ľudí v celej Európe.
No pri dlhodobom a priebežnom sledovaní terajších udalostí, ktoré teraz a v primeranej atmosfére strachu médiá zvýrazňujú, možno začať v Čečensku, v časoch rozpadu ZSSR. Vtedy, v roku 1994, pravoverný moslim a generál sovietskeho letectva Dž. Dudájev vyhlásil samostatnosť Čečenska a seba, napriek aj iným záujemcom, za prezidenta Republiky Ičkéria. Vláda v Moskve pod vedením B. Jeľcina reagovala na túto skutočnosť bombardovaním krajiny Čečencov, s cieľom zabrániť jeho snahám o osamostatnenie tejto časti vznikajúcej Ruskej federácii. Nepokoje, teror, únosy, porušovanie ľudských práv najmä voči v krajine žijúcim Rusom a Arménom stali sa dlhodobou súčasťou života v okolí Grozného a neskôr v dolinách hôr. Až nástup Vl. Putina do funkcie prezidenta RF znamenal posun v riešení otázky nepokojného Čečenska, čo bolo tvrdšie a čo vyvolávalo zmenu taktiky odporcov vlády v Moskve. Odpor sa zmenil na teroristické činy v širokom okolí (Moskva Beslan, Buďonovsk) a s rukojemníckymi drámami v divadle, v škole i v nemocnici. Menili sa aj velitelia (Basájev, Radujev, Maschadov) Najviac trpeli samotní a nevinní občania, ktorí utekali pred násilím, do celej krajiny, pokiaľ sa pred nimi nesklonili, . Bolo jasné, že ukončenie tejto drámy a nepokojov mohlo nastať až nastolením vlády v Groznom podporovanej z Moskvy (Kadyrov) a s obnovou zničených budov a obydlí a samostatnou správou, ale aj ráznym prerušením prílivu zahraničnej pomoci, rastúcemu počtu nových bojovníkov z moslimských štátov, kde práve prebiehali úspešné demokratizačné operácie Spojencov, dôkladným uzatvorením južných hraníc zabránením dodávok zbraní, munície a finančnej pomoci bojovníkom. Predsa išlo o vytvorenie Kaukazského emirátu, či kalifátu Po ustálení situácie je tam pokoj.
Práve tam, po neúspešnom ťažení treba hľadať začiatok zjednocovania tých skupín odboja z Afganistanu, Iraku, Jemenu i Sýrie (Al Kaidá, Taliban atď), aby vznikol teritoriálne neohraničený subjekt, Islamský štát. Skrátka aktivity islámistov o vznik nového, na náboženskom práve založeného štátu – islamu sa presunuli do Sýrie aj s bojovníkmi obeseného S. Huseina, prezidenta Iraku. A keď legitímna vláda v Damašku ich snahám podobným ako v Čečensku destabilizovať štát zasiahla, opäť sa použili staré a osvedčené praktiky s podporou na radikálnom islame založených štátoch v okolí aj s exportom teroru. Že ide o konflikt religiózny svedčia v dlhodobom horizonte výsledky ich činov, od NY, Londýn, Madrid, Moskva i so sebaobetovaním sa teroristov so zvolaním Alláh u Akbar po skončení akcie. To, že v príprave i miestach ďalších otrasných činov na šírenie strachu menia formy, vyvoláva mnoho otázok, čím budú útočiť najbližšie a kde, aby ostali v pozornosti sveta, čo sa im darí.
Ak prezident USA v svojom aktuálnom postoji k Islamskému štátu napred definuje svoj postoj k prezidentovi Assádovi, že musí z politiky zmiznúť, svedčí o tom, kto je prekážkou pokroku a o koho ide v prvom rade. Podľa toho v Damašku by mala byť nová vláda naklonená potrebám USA, ktorá zruší zmluvy o prenájme prístavu na brehu Stredozemného mora a letiska Rusku, aby ono neprekážalo v demokratickom úsilí a pokroku. v tejto časti sveta.
V tomto ohľade je pozoruhodný, zatiaľ súkromný, názor jedného z uchádzačov o nomináciu republikánov na úrad prezidenta D. Trumpa, ktorý verejne označil prezidenta Vl. Putina za gangstra, čo v USA netreba zvlášť dokladať, kto to je. Majú s touto kategóriou svojich spoluobčanov 200 ročné skúsenosti, ktoré v iných krajinách sveta sú neopakovateľné. No, čo už, možno si to s pánom D. Trumpom vplyvom slobodnej mediálnej politiky myslí polovica Američanov, ktorí uznávajú jednoduché recepty na riešenie zložitých problémov a majú dôveru v rozhodnosť svojho prezidenta. A keď sa im prestane páčiť, dajú ho ich gangstri spratať zo sveta, ako sa to už stalo. Len keby nemal okolo seba počas svojich ciest až 1500 osobných strážcov.
Čitateľ s právnickými skúsenosťami v pozícii obhajcu by mohol položiť otázku “Kde sú dôkazy?“ Tých pochopiteľne, ako býva vo vysokej politike niet. Ale sled udalostí je výrečný už i tým, že ani teraz Američania na rozdiel od doterajších demokratizačných výprav do regiónu, po zemi, sa neponáhľajú, čo keby narazili na spojencov?
Celá debata | RSS tejto debaty