Zle sa čítajú správy o tom, ako sucho poškodilo rast plodín živiacich národ, ale ešte horšie tie, o zničených a rozkradnutých závlahových systémoch a melioráciách. Tie závlahové s prípojnými studňami vody pre rozstrekovacie zariadenia už neuvidíme sú v Kovošrotoch a vyplatené zberačom cash, no tie melioračné pod zemou sú tiež navždy stratené a zanesené bahnom a prerušované pri úpravách nových celkov. A sú to, či boli desiatky kilometrov drenážnych rúr. Stali sa prvou lastovičkou návratu polí vlastníkom, ktorí ich obhospodarujú, alebo prenajímajú novým družstvám vlastníkov. Návrat k pôvodnému stavu závlah a k melioráciám nie je možný, sú zničené.
Časť poľnohospodárskych odborníkov, ale aj ekológov zastáva názor vyslovený prof. B. Šiškom zo SPU v Nitre, že kde je voda, tam je život. Iné, najmä slová šľachtiteľov hovoria (P. Hauptvogel), alebo sa prikláňajú k názoru, aby slovenská pôda, síce už v prenájme zahraničných podnikateľov, bola vysádzaná plodinami nenáročnými na vlahu! Obe tendencie sú zaujímavé a odôvodnené najmä vo vzťahu k zhoršujúcim sa klimatickým pomerom našej krajiny.
Z minulosti si mnohí ešte pamätajú na celoštátne dožinky i s dožinkovým vencom v Nitre. Deň, kedy našim poľnohospodárom a predsedom družstiev prišli poďakovať predstavitelia štátu až z Prahy na čele s dr. G. Husákom. Súviselo to s existenciou politického princípu, že potravinová sebestačnosť musí byť v princípe súčasťou každej politiky a čo sa rozplynulo na ceste k „rodinným farmám“, ktoré dnes pod 20 rokoch slobody podnikania a návratu do kapitalizmu nefunguje.
Nový spoločenský poriadok a možnosti, ktorý nastolil, vedie producentov a vlastníkov pôdy k pestovaniu plodín, ktoré vynášajú nejaký zisk a sú sterilné proti rozkrádaniu. Aj preto sa rozmáha pestovanie repky olejnej, ako prísad do palív a prečo klesajú výmery plôch v produkcii druhého chleba – zemiakov pre Slovač.
Vždy platilo, že počíta sa len to, čo je doma v komore, ale teraz už platí, že čo nemáme, to dovezieme. No, za čo, za aký ekvivalent, aby to nebolo na vrub ďalšej pôžičky štátu Aj to by malo zaujímať makro ekonómov a politikov. Možno snaha, zatiaľ len naznačená, že závlahy a meliorácie budú postupne obnovované, aby krajina a plodiny na nej pestované netrpeli suchom je pekná, no na rozdrobených parcelách nášho vidieka ťažko realizovateľná. Kto a ako bude platiť za drenáže prechádzajúce pozemkami mnohých vlastníkov, čo už vopred pripomína ochotu vlastníkov pri výkupe pozemkov pod líniové stavby, včítane dočasného vstupu na ne počas realizácie diela.
Potraviny a ich dostatok, boli a budú vždy rozhodujúcim faktorom v každom konflikte pre civilné obyvateľstvo a jeho podporu režimov bez ohľadu za čo a proti komu sa vedú.
Možno v globálnom videní dnešného sveta sú to myšlienky málo povzbudivé, ale len do chvíle, keď prestane fungovať spoľahlivá doprava, sýpky budú prázdne a obilie z nich rozpredané. Nie všetky sú predsa súčasťou ŠHR.
Celá debata | RSS tejto debaty