Skepsa aktuálnej politickej scény

 V situácii, keby voľby do EP dopadli lepšie ako sa stalo, návštevu troch najvýznamnejších predstaviteľov Únie(Barosso, Schulz, a Rompuy) na začiatku mája pri príležitosti 10 výročia nášho vstupu do EÚ by bolo možné dnes, po voľbách hodnotiť ako vysoko si cenia nás v bruselskej centrále Oni, aj keď im boli odovzdané najvyššie štátne vyznamenania iste vedeli, že právo voliť našich poslancov do EP je našou slabou stránkou, sprevádzanou nezáujmom, alebo malými vedomosťami o tejto inštitúcii, naviac presahujúcu náš doterajší volebný stereotyp. A možno boli aj trošku zvedaví na Slovensko.

Občan, ako volič je opatrný a preto bol nedôverčivý k veľkému počtu strán i zoskupení o ktorých počul len raz. K neznámym menám i podmienkam voľby. Naviac je pohodlný, ani nie tak dochádzaním do volebnej miestnosti, ale myslením, výberom niekoho z veľkého počtu záujemcov o post poslanca, keď skoro všetci hovorili rovnako, ako budú presadzovať naše národné záujmy

Niečo tu je, ale trvalé. Nenápadný vplyv na občanov, ich prevážnu časť, majú totiž farári a ich kázne. Sú totiž trvalou autoritou najmä na dedinách, kde iný ako cirkevný spoločenský život prestal už dávno existovať a platí to, čo povie pán farár v kázni.

Pokles počtu voličov poslancov do EP nepochádza len od toho, že médiá i samotní kandidáti na zozname 28 politických strán a zoskupení neprichádzali medzi ľudí, málo s nimi komunikovali, ako sa snažia politickí analytici účasť vysvetliť, ale hlavný dôvod treba priznať tomu, že EP je niečo nové, málo praktické pre riešenie denných starostí našich občanov A keď sa v súvislosti s EÚ píše a hovorí len o prísnej kontrole eurofondov a prísnych pravidlách ich čerpania. Ale to je predsa niečo, čo nebolo spájané s doterajšou praxou našich úradných miest a čomu sa všeobecne hovorilo – korupcia, alebo úplatky

A keď sa v médiách práve v čase pred voľbami pretriasali vysoké odmeny poslancov EP a bez podrobností o ich práci a výsledkoch činnosti celej Únie, potom práve tie pravdy mali charakter medvedej služby. Ak naši poslanci vstúpili do EP pred 10 rokmi stali sa predsa rovnako hodnotenými poslancami s inými, staršími. Alebo kvôli nim mali byť znížené benefity tých poslancov, čo v EP už pôsobili niekoľko rokov predtým?

Z nízkeho počtu voličov možno síce robiť závery, alebo hľadať neexistujúce príčiny. Aj keď prehľad ako volili občania štátu podľa krajov nie je môžeme predpokladať, že v hlavnom meste štátu volilo percentuálne viac voličov, ako niekde, kde je vysoká miera nezamestnanosti a nižšie mzdy. Preto účasťou niečo málo cez 13 % občanov majúcich právo voliť nás v porovnaní so staršími ale aj ostatnými členmi EÚ nemôžu orgány spoločenstva radiť medzi plnohodnotných členov, aby sme sa mohli považovať za Európanov. Poradie nepustí. Argumentácia o slabej informovanosti o význame práce EP nemôžu byť považované za pravdivé, že sme lepší ako sa zdáme. To je slovník politikov, že nemôžu hovoriť holé pravdy, národ to nemá rád. Vždy sme sa pretĺkali dejinami a dlho nám trvá, kým sa stotožníme s novou realitou a tak, aby sme mohli na to, čo bolo, mohli viac nadávať.