Skepsa aktuálnej politickej scény

            Vo chvíli, keď odznela správa, že štvorhviezdičkový generál a veliteľ síl NATO v Európe Philipe Breedlov na pokyn ministra obrany USA urýchlene odletel do Bruselu, aby dal do poriadku podriadené mu sily a prostriedky na ich rozmiestnenie vo východnej časti Európy ma zamrazilo, veď to znamená prípravu na očakávaný konflikt so silami RF o Ukrajinu. Ale v zápätí som sa i zasmial z toho že USA už očakávajú stratu vplyvu na túto, zo svojho strategického hľadiska dôležitú časť sveta a konajú, aby zachránili pre seba to, čo sa ešte zachrániť dá. Už ani povestný „protiatomový dáždnik “nebude  stačiť. To sú ale  novoty.

            Viem si predstaviť i to, ako budú rozmiestňované kontigenty vojsk a prostriedkov na území Poľska, Litvy, Lotyšska Estónie, či Maďarska a budú blokovať vojenský potenciál RF v Kaliningrade, no aby obsadili objekty po našej armáde mi už nepripadá preto zvláštne. Je ich totiž vo východnej časti štátu po našej armáde niekoľko ale presnú evidenciu majú na MO v Správe budov a nevedia čo s nimi.

            Dohoda o povojnovom rozdelení Európy prijatá na Jalte v čase, keď sovietske vojská nezadržateľne smerovali na Berlín a kde bola dokumentovaná i demarkačná línia o mieste stretu armád, bola podpísaná najvyššími predstaviteľmi USA Veľkej Británie i ZSSR a podľa nej sa život v Európe utváral na viac desaťročí. Iné im  totiž  neostávalo, pretože Rusi akokoľvek zoslabení by boli došli až ku Kanálu. To vedeli.

            Rozpadom ZSSR však nastala priaznivá situácia pre zmeny tohto stavu a nie je jednoznačné, či to bolo v dôsledku straty historickej pamäti, alebo rozhodla  skutočná snaha prostých ľudí žiť vo svete, odkiaľ môžu cestovať kam chcú a kedy chcú, liečiť sa v najlepších zariadeniach a navštevovať najlepšie školy, keď na to budú mať peniaze. A to, že americké základne ako palma  víťazstva Američanov nad Japoncami zostali na ostrove Okinawa odkiaľ kontrolujú oblasť Tichomoria je ošetrené tiež  len zmluvou . V Európe sa to  prijíma, ako samozrejmé, pretože je to veľmi ďaleko. Kto ohrozuje záujmy USA v tejto oblasti?

Takto a nepriamo sa môže posudzovať snaha USA dostať sa k RF  na dostrel a práve teraz a čo nemôže fungovať bez zvyšovania napätia, alebo vojenského konfliktu, ktorý by sa určite prvý krát v amerických dejinách dotkol aj vlastného územia USA, čo ale nechcú stratégovia pripustiť, že také niečo sa môže stať. Zatiaľ totiž zasahovali len mimo, v severnej Afrike, na Blízkom východe a teraz sa chystajú do Európy ale vždy ďaleko od USA Tieto aktivity narástli od rozpadu ZSSR.

            Toľko na počesť Dňa víťazstva nad nemeckým fašizmom, za ktoré musel zaplatiť ruský národ a s ním i Ukrajinci (bez Š.Banderu) miliónmi životov ľudí, ktorí mu citeľne chýbali v povojnovej obnove zničenej krajiny.