Skepsa aktuálnej politickej scény

V prevahe vianočných relácií krojovaných umelcov a na podiách

vystupujúcich  koledníkov,  s  modlitbami  a muzikantami  a v prevahe  mnohonásobne  sa 

opakujúcich  piesní  Tichá  noc…,Jingle  Bell  a Happy  New  Year  s prídavkami  súčasných 

vianočných  jednorázoviek  z hrdiel  našich  spevákov  sa  stratila  správa  o reálnom  svete 

a očakávanom  poklese  počtu  obyvateľov  v istej  časti  Slovenska,  ale  aj  o zániku  niektorých 

obcí  v   severo  -východnom  jeho  cípe.  Neboli  to  žiadne  dôležité  správy  ,pretože  sa  stratili 

v prevahe  iných  významnejších  a ktoré  siahali  len  do  dotknutých  dedín  a pre  niektorých 

poslucháčov, či divákov sa stali námetom pre debaty pod stromčekom, či pri stole.

Ťažko  polemizovať  a argumentovať  s podnikateľskou  verejnosťou  o ich  prvoradých 

záujmoch a pýtať  sa  prečo tento  kraj  už mnohé  roky  sa  ocitá  v ich totálnom  nezáujme,  keď 

spolu  so zahraničnými  kolegami  hľadajú len a stále  optimálne  podmienky  pre  vklad  svojich 

prostriedkov do podnikania. Predsa to je v kapitalizme úloha prvoradá a túto časť Slovenska 

postupne čaká zalesňovanie a vytyčovanie nových poľovných revírov a lesov pre ťažbu dreva 

na export.

Argumentovať tým, že by to boli nenávratné investície dnes náležité a dôvodné, čoho 

dôsledky  sú  spájané  s migráciou  pôvodného  obyvateľstva  ktorí  hľadajú  prácu  a obživu tam, 

kde je jej dostatok ,v okolí Bratislavy, alebo v cudzine. Vzniká však otázka, či samostatnosť 

Slovenska  a dôsledky  s ňou  súvisiace  sú  benefitom  len  pre  hlavné  mesto  a nie  pre 

Slovensko  .Aj  preto  majú  starosti  o ďalšie  rýchlostné  cesty,  privádzače  a obchvaty,  skrátka 

nové investície do infraštruktúry územia.

Žijem vo východnej časti tejto republiky dlhú dobu (50 rokov )a pamätám zakladanie 

na  vtedajšiu  dobu  rôznych  menších  fabrík  práve  tam,  odkiaľ  dnes  pôvodné  obyvateľstvo 

odchádza  natrvalo  a v dedinách  ostávajú  len  ich  rodičia  na  dožitie  ,niekde  s 15,ale  aj  s 20 

obyvateľmi.  Takto    v   tých  dávnych  časoch  boli  zriaďované  menšie  závody  v Ubli 

(gombičkáreň) Uliči(spracovanie  dreva  na  finálne  výrobky) Medzilaborciach(polotovary  pre 

bižutériu),Svidník(strojárne  potravinárskeho  priemyslu),ale  aj  väčšie(Bardejov  ,Snina,  Stará 

Ľubovňa, Spišská Stará Ves Sobrance) a spolu  so  štátnou autobusovou  dopravou zvážali  do 

roboty  ľudí  z menších  dediniek.  .Nebolo  to  lacné  a prichádzali  aj  odborníci  z vnútrozemia 

i z Čiech a učili ľudí bez základných a pracovných návykov k obsluhe strojov a zariadení ale 

aj  žiť  na  vyššej  úrovni  ako  bolo  u nich  dovtedy,  pred  socializmom  .To,  že  zahraniční 

pozorovatelia  a experti  hodnotili  pozitívne    ešte  nedávno  úroveň  našich  ľudí,  ích  návyky 

i vzdelanie ,predsa sa nerodilo len tak, od prírody, či z vyššej moci, ale ako výsledok práve tej 

doby,  keď  terajšie  úroveň  vzdelávania  ju  nedosahuje  v základných  odvetviach  manuálnej 

práce.

Až teraz,  ale  s iným  akcentom  a filozofiou  sa  politici  a  podnikatelia  pozerajú  na  3-4 

roky nezamestnaných ľudí, ako strácajú pracovné návyky, zmysel pre povinnosti i istý režim, 

ktorý  si  prinášali  aj  do  svojich  domovov  a rodín.  A  skutočnosť  odbavujú  ľahko,  že  sú  to 

ľudia,  ktorí  si  zvykli  žiť  zo  sociálnych  dávok,  ktoré  tvorí  vrstva  podnikateľov  svojimi 

podnikateľskými aktivitami a daňami.

Preto ľahkovážne nadávanie na roky socializmu sú aktuálne primerané tým, ktorí onú 

dobu  historických  premien  nepoznali  ani  ich  nezaujíma.  Rovnako  ich  nezaujímajú  dôvody 

prudkého  rastu  rozdielov  v spoločnosti  .A  tie  dávajú  do  súvisu  len  so  šťastím 

a nadpriemernými  schopnosťami  jedincov.  Keby  to  bola  pravda,  potom  výsledky 

vyšetrovania  rôznych  prípadov  s kriminálnymi  zápletkami  by  neboli  tak  časté  ,vyžadujúce 

trvalé zmeny v zákonoch. Poškodeným býva najčastejšie štát.