Skepsa aktuálnej politickej scény

Pravda o udalostiach na Ukrajine sa dá napísať i zložito, ale podstata udalostí ostáva

zachovaná. Stačí poprehadzovať súvetia a poradie udalostí, na ktoré sa má zámerne zabudnúť.

V prvom rade dôležitostí bola Julka, dnes áreštovaná v meste Charkiv za prekročenie

svojich právomocí vo funkcii predsedkyne vlády, keď podpísala kontrakt na dodávku

ruského zemného plynu v objeme 50 mld cu,metrov, za ktoré aj keď ich štát neodoberie musí

platiť.Za pomoci svojich priateľov však tento trest pokladajú spolu za motivovaný politicky.

Ako žalárovaná sa premaródovala do stavu, kedy jej na Ukrajine nemôžu lekári pomôcť a tak

poslanci Verchovnej rady začali hľadať spôsob, ako by bolo možné väznenej osobe povoliť

liečenie v cudzine, čo iste inde vo svete, aj tom najdemokratickejšom, nie je možné.

Od chvíle, ako v litovskom Vilniuse nepodpísal právoplatne zvolený prezident

V.Janukovyč dohodu o asociácii s EÚ sa príbeh Julky stal vedľajší, okrajový a nabudený

národ začal okupovať námestia Kyjeva za pozorného vnímania zahraničných expertov

a novinárov. Práve z tých poprehadzovaných súvetí vznikla otázka, ako dlhodobé

zhromaždenia bez vážnejšieho programu prežívajú účastníci dlhé a chladné noci a dni so

spevom ,tancom a rečnením. Až teraz, keď počet protestujúcich kolíše medzi 200 tisíc až

milion sa dozvedáme, že už im dobrovoľníci varia čaj i boršč, či šči s cviklou.

Z rôznych iných správ a pri inej príležitosti od zamestnávateľov sa dozvedáme, však

koľko stojí hodina ,či deň alebo týždeň, keď sa nepracuje z rôznych príčin. A zatiaľ vláda

v Kyjeve hľadá spôsob, ako zachrániť štát pred bankrotom a dlhodobé protestné

zhromaždenia tomu určite napomáhajú veľmi efektívne. V opačnom zmysle.

Pretože do marca 2014,pri tomto tempe výpadku príjmov štátu to môže byť aj skôr,

vláda požiadala v rámci príprav na podpis asociačnej dohody EÚ o pôžičku vo výške 20 mld.

€. Nebolo to veľmi rozumné, pretože jej orgány nie sú finančná inštitúcia a taká bola aj ich

odpoveď, že nič.. A za stavu, ktorý sa vytvoril, Ukrajine neposkytne žiadna banka taký úver,

či pôžičku.

Peniaze má ale Rusko ,ktoré vo forme úľav za dodávku plyny na nasledujúce obdobie

dodá plyn za výhodnejších podmienok a nebude potrebný ani reverzný chod plynu cez

Slovensko na ktorom by sme sa podielali v zisku aj my. Nič z toho už neplatí. Prezidenti sa

dohodli aj mimo podmienky vstupu Ukrajiny do colnej únie. Naviac Rusko odkúpi

ukrajinské dlhopisy vo výške 11 mld. €. Veď keď tak programovo sa EÚ usiluje o podpis

asociačnej dohody, mohla tie dlhopisy odkúpiť niektorá západná banka ,čo sa nestalo. Potom

sa snaha o prijatie Ukrajiny do spoločenstva s EÚ javí,, tak, že ide skôr o prospech EÚ, kde

sa očakáva koniec dlhotrvajúcej hospodárskej krízy a čo by otvorilo konvoje tovarov

východným smerom. Nebolo by to ako dar, ale vynikajúci obchod za pôžičky, ktoré by

následne platil štát.

Dlhé otálanie však celý proces približovania Ukrajiny k EÚ spochybňuje a je na

vážkach. Páni v Bruseli sú v rozpakoch, pretože 49 milionov občanov ako zákazníci by Únii

veľmi pomohli obchodne. Ale ani priblíženie sa k hraniciam s Ruskom, ako strategickým

protivníkom USA nie je vedľajšia otázka do budúcnosti. Aj preto reakcia prezidenta Putina

v prejave v Dume o tom, že nik nemôže spoliehať na vojenskú prevahu nad Ruskom. je jasná

a dobre načasovaná, rovnako ako správa o rozmiestnení nosičov rakiet Iskander na území

Kaliningradu. Aj keď cesta senátora John McCaina ostala v našich médiách zapotrošená

v Moskve iste vedia, čo tento pán v Kyjeve sledoval..i so slovami ministra obrany ,že Rusko

rozmiestni rakety na svojom území tam, kde bude chcieť Preto problém asociačných rokovaní

so všetkými dôsledkami bude nakoniec a historicky vedľajší.