Skepsa aktuálnej politickej scény

Každoročný začiatok školského roka otvára aj dvere do trinástej komnaty nášho

školstva. Okrem fúzatých thém o slabej úcte k učiteľom a ich odmeňovaniu a sľubom, že

terajší minister D.Čaplovič bude u ministra P.Kažimíra bojovať ,ako lev za ich lepšie

odmeňovanie ktoré sa stále opakujú.

Ale pribúdajú aj zásadnejšie thémy vzdelávania našich mladých ľudí a odborníci

volajú už po zmenách, ktoré sú dôvodné pre nápravu Naraz totiž zistili ,že hlavné nedostatky

sú v odbornom vzdelávaní na strednej úrovni, ktoré sa začali rušením SOU, keďže sa v rámci

privatizácie a rozpredaja národného majetku, stali zbytočné. Veď ktorý privatizér by bol

prevzal do svojej držby závodný klub, nočné sanatórium, pioniersky tábor alebo odborné

učilište, ktoré bývali súčasťou podstaty výrobného potenciálu? Noví majitelia potrebovali

k rozbehu svojich podnikateľských zámerov hotových,  jednoúčelových robošov. Kto z nás si

dovolí vysloviť otázku, prečo si tie(v našich pomeroch) veľké podniky nevychovávajú

učňovský dorast, ale pýtajú ich od štátnej správy a bránia sa tým, ako  produkovať, ako majú  

odvádzať do štátu nemalé čiastky, keď im chýbajú kvalifikovaní roboši? Vzdelaní, pripravení

realizovať produkty vývojovej práce vývojových pracovníkov v materských centrálach, kdesi

Rozklad učňovského školstva dokazateľne začal privatizáciou a jeho presunom od

fabrík do sféry  školstva. Kým za socializmu odbornú prípravu dorastu viedol zriaďovateľ,

podnik a vzdelávaciu učiteľský zbor to už nie je pravda. Aj keď bývali rozporné situácie

medzi majstrami odborného výcviku a učiteľmi ,vždy sa dohodli, museli. Tento stav bol

zabudnutý zmenou zriaďovateľa a začali prevládať vzdelávacie prvky a z odborných učilíšť

sa postupne stávali stredné  odborné školy bez odbornej , manuálnej praxe. Veď aj kde by sa

odborná prax vykonávala? Majitelia firme až teraz blahosklonne súhlasia, že učňovský dorast

môže nadobúdať zručnosti v ich zariadeniach, no za garancie podmienok reálnom živote

firmy.Za čie peniaze, to sa dojednáva individuálne

Na tieto problémy dochádzajú zodpovední činitelia teraz, po rokoch, ktoré uplynuli od

zásadnej premeny školského systému do doby, v ktorej môže študovať čokoľvek každý, kto

má peniaze s rizikom, že nie sú  garancie pracovného miesta. .Je to maličkosť pre tých,

ktorých rodičia môžu všetko, za peniaze a s konexiami, ako kedysi.

Prví ministri školstva po spoločenských zmenách režimu neboli žiadni utláčaní

asistenti, ale socialistickí profesori, jedinci zlostní na bývalý režim a len preto, že nemohli sa

riadiť vlastnými predstavami o svete a jeho trajektoriách, ale museli rešpektovať štátnu

politiku. Odplatili sa tým, že umožnili všetky zlé premeny školstva, rušenie OU ,z ktorých

nakoniec mnohé zanikli a čo spôsobilo generačnú absenciu  kvalifikovaných remeselníkov

schopných ísť súčasne i s novými potrebami práve tých, čo volajú po náprave. Po zrušení

limitov(smerných čísiel) máme nadbytok sociológov, psychológov,prekldateľov,  právnikov,

a takých ,ktorým sa technické disciplíny stali nevhodné pre ich spoločenský rast a budúce

postavenie, čo dávajú s úsmevom na vedomie pri rôznych príležitostiach. Skrátka na

technické myslenie a um nemajú a tak sa radia do masy humanitných čakateľov na jobb,

a ktorým v riadiacich funkciách (ako managéri) matematika vôbec chýbať nebude

a dividendy im spočíta externá učtovníčka s praxou.

Doteraz to podnikateľom nevadilo, pretože žili a koristili z práce tých, ktorých

vychovali OU a SOU minulého režimu a ktorí už odchádzajú do dôchodku, alebo ich

majitelia firiem prepúšťajú ako neschopných držať tempo v práci s mladými.

Navštívil som viackrát jednu firmu v SRN a zaujímal som sa o ich systém prípravy

mladých ľudí do ich špecializovaných prevádzok(výroba optického skla),pretože

spolufinancujú tamojšie   z niekoľkých učilišť v meste. odkiaľ budú potrebovať pracovníkov

pretože s nemeckou akurátnosťou vedia aké profesie budú potrebovať o tri roky Platia za plnú

výchovu anonymných žiakov, s ktorými počítajú do svojej firmy. Oni si žiakov celý čas ich

prípravy všímajú a berú si do pracovného pomeru len tých najlepších. A žiaci to vedia!

Ale kde sú tí poslanci, čo hlasovali za podstatné zmeny v našom školstve, ktorého

formy boli uznávané práve na Západe? Iste žijú a bolo by zásluhou ÚPN, keby ich hlasovanie

v NR o historických zmenách školských zákonov zverejnili, aby verejnosť o ich postojoch

k vlasti vedela viac. To by bol podnet aj k posunu pátrania a skúmania o našej minulosti

v dobe nedávno minulej, pretože o dobách zlého socializmu už bolo zhromaždené veľa

podrobností a je potrebné posunúť hladáčik bádateľov na dobu poprevratovú vo všetkých

oblastiach i s menami zaslúžilých.

O tom, čo povyčíňali  partizáni na moste cez Hron pri Jalnej už asi vieme všetko, ale

ako to bolo v prvých rokoch nového režimu, zatiaľ nič.

To je na úvod do nového školského roku všetko i so želaním trpezlivosti a zdravia

v práci učiteliek i učiteľov.