Skepsa aktuálnej politickej scény

Za ostatných 20 rokov nepočuli sme na Rusov od našej spoločenskej elity iné mená

ako ,že sú to opilci, Rušáci a od Čechov prijatý názov komouši. Teraz, ale ,keď začali

navštevovať Tatranské hotely a ubytovne mladí Rusi s rodinami počas ich novoročných

sviatkov v zime, tešia sa majitelia sprivatizovaných hotelov na nich, aby sa spamätávali

z ignorancie ich návštev, ktoré naopak od našich spojencov na návštevy veľmi

neprichádzajú, pretože okrem Bratislavy je v Tatrách len jeden Kempiňski na Štrbskom

Plese. V držbe Penty a dočasne, pretože nevynáša.

Reagujem tak na článok Z.Beňovej o záujme cestovných kancelárií z Ruska a hlavne

o podnikové dovolenky a liečenie pracovníkov ich firiem a úradníkov v našich kúpeľoch.

Prevádzkovatelia zariadení kúpeľov naraz pociťujú nedostatok jazykovo spôsobilých ľudí

konverzovať s ruskou klientelou od chyžných až po účtujúcich čašníkov A tak sa stane, že

letiská Poprad. Košice i Sliač sa možno stanú letiskami s chártrovým režimom pre ruských

dovolenkárov a pacientov. Bude to možno z hľadiska ekonomického pre východ Slovenska

zaujímavejšie, ako čakať na západného investora, ktorý bude požadovať hlavne odpočty daní

na dobu, ktorú u nás mieni podnikať aj s prihliadnutím na nedostatok cestnej siete na úrovni

dialnic. Bude to blahodárne a povzbudivé pre kúpele Brusno, Sliač, Číž, Štós, Bardejov,

Korytnica, Kováčová, Sklené Teplice, Dudince ,Lúčky Ružbachy,a Rajec i Turč.Teplice(

Málo však ?) vhodné pre liečenie a rehabilitáciu civilizačných nemocí. Síce nie vždy pre

vysokonáročnú klientelu pre zariadenia v kategórii 4+,kde sa hrá ruleta i poker

Je povzbudivé ,že na to prišli práve ruskí operátori skôr ako sa naša podnikateľská

elita spamätúva z obracanie hláv na smer, kam pľuvali a báli sa ruského medveďa. A

podobne, ako v Karlovych Varoch, kde si už zvykli na „Rušákov“ a ich doláre, mohlo by sa

tak stať aj u nás, efektívnejšie, ako poskytovať úrodnú pôdu na výstavbu montážnych hál na 9

rokov prevádzky , niekomu kto odíde za lepším jobom. Keby ku kúpeľným osadám pribudla

ešte aj ŠRT do Bratislavy, proti ktorej sú hlasy veľmi zorientovaných ľudí hájacich „prístav

v Čiernej nad Tisou“ bude to na „šľaktrafenie“ pre tých, čo na bohatú krajinu nadávajú kade

chodia a boja sa boľševikov.

A keby zlostní novinári opakovane nepripomínali rok 1968 dnešnej generácii

štyridsiatnikov a mladším, už by sme zabudli čo sa vtedy stalo. Tak to v dejinách chodí. Raz

hladko, potom obrátene, ako pri pletení svetra.

S úctou k tým, čo rozumejú životu i našej budúcnosti.´ Ale terminólogiu som si

pamätal z mnohých prejavov v TV, či rozhlase ľudí, ktorí chceli byť v zákryte s mocou.