Skepsa aktuálnej politickej scény

Násobné dohody o spôsobe riešenia nezamestnanosti, teraz mladých ľudí v EU sú

stále rovnaké a už na prvý pohľad impotentné(neúčinné).vyplývajú síce z obáv,  čo sa stane,

keď sa začne búriť  generácia mladých, vzdelaných a bezperspektívnych ľudí. A preto leadri

štátov EÚ sa dohadujú koľko mld. € zo zdrojov EÚ obetujú na „riešenie nezamestnanosti

mladých. Ako sa patrí rozhodli že z európských zdrojov podporia osoby nezamestnané a vo

veku do 29 rokov. To im išlo celkom hladko. Horšie bolo nastaviť finančné prostriedky na

tento účel.  Po dlhých a najmä nočných rokovaniach dospeli k sume 8 mld € počas budúcich

troch rokov. A teraz čakajme ,že sa budú dohadovať komu a koľko aj keď všetky štáty EÚ či

eurozóny sú na tom rovnako .O tom a prečo vo všetkých štátoch EÚ je situácia podobná,

alebo  zhodná  sa  zatiaľ neodvážili premýšľať. Premýšľať totiž bolí a mohli by dôjsť

k nepríjemným zisteniam.

Kritické hlasy z prostredia liberálnych politikov síce hovoria, že takáto forma pomoci

mladým bude neúčinná a dočasná, no riešenia podľa svojich šablón vidia v znižovaní

daňového zaťaženia podnikateľov Skrátka opakujú svoje pohľady na ekonomické procesy

v záujme tých, ktorí ich finančne podporujú a naviac žiadajú zásahu do platného Zákonníka

práce, ktorý im popri odborov najviac vadí. Chcú ho mať zbavený všetkých obmedzení, ktoré

im bránia v podnikaní na voľnom trhu a o svojich zamestnancoch nemajú nikdy dobrú

mienku, aj keď z ich práce žijú

Síce verejnosť nemôže vedieť koľko kapitálu leží v depozitoch bánk, no snaha uviesť

ich do obehu je značná a bankový sektor čaká na vhodné a výnosné podnikateľské projekty,

ktoré by si zaslúžili ich pozornosť, najmä ich majiteľov. A keď v minulosti východiská

z krízy boli sprevádzané novými ,podnetnými riešeniami , technológiami a zamestnanosťou,

teraz sa k tomu schyľuje menej ,z čoho majú obavy bankári, ale aj vládni činitelia. Bolo tomu

tak preto, že pomer ich vzťahov bol  v minulosti naklonený viac v prospech vlády, kým dnes

o činoch vlád rozhodujú banky a nákladné reklamy sú pri nedostatku obeživa medzi ľuďmi

práce ,teda potenciálnymi kupcami rôznych zbytočností, málo efektívne.

Až teraz po rokoch otálania vo vzájomných vzťahoch vlády- banky prišli v Bruseli na

nápad, že treba chrániť daňových poplatníkov,   teda, že krachujúce banky nebudú

zachraňovať  vkladatelia. Je to iste novum v pozícii medzi bankami a poplatníkmi, no až čas

ukáže ktorá strana  má navrch.

Ak režim dospel už do štádia, že potreba bola dlhodobo nižšia, ako snaženie zvyšovať

výkony, čo doviedlo kapitalistickú spoločnosť do ďalšej krízy, potom musí dôjsť k zmenám

systému, keď sa opäť vráti do pozície, kedy budú rozhodovať vlády. Neuznať tento fakt bude

znamenať koniec neodôvodneného rastu bankového kapitálu nad prácou a jej reálnymi

výsledkami

Preto rozhodnutie leadrov EÚ na vytváranie pracovných príležitostí sú len krátkodobé

a fiktívne. Chce to viac,  aby mali vlády viac práv na rozhodovanie, čo by sa dalo nazvať

štátnym kapitalizmom, ako v Číne a v Rusku.

Zdravím Vás, ak ste to prečítali bez hnevu a zlosti na autora. Mám to z vlastnej hlavy

a pozorovania spoločenských javov.