Nebyť toho, že sa objektívne stretajú v našich končinách dva štátne sviatky v týždenných intervaloch,1.máj,sviatok práce a 8.máj deň víťazstva na nemeckým fašizmom, nebola by ani príležitosť polemizovať o tom, či počet voľných dní oboch kategórií, je primeraný Aj o tom bol príležitostný rozhovor v rozhlase.
Odpoveď vdp. J.Kováčika, hovorcu KBS, ako sa dalo čakať bola znalostná a v tom, že uvádzal v rozhovore s redaktorom RTVS príkladne európske krajiny(Španielsko, Portugalsko, Taliansko),kde počet cirkevných sviatkov je väčší ako na Slovensku. Zástupca zamestnávateľov a tiež mávajúci číslami ,uviedol opačne, čo prerušenie pracovného procesu voľnými dňami znamená pre ekonomický život spoločnosti.
SCR, podľa hovorcu v obhajobe cirkevných sviatkov už ani tak neargumentuje dôvodmi účasti na cirkevných obradoch, ale argumentáciu presúva do stretania sa rodín a možnosti pohovoriť si o živote, pomodliť sa a skrátka ľudsky sa zbližovať. To, že zatiaľ takú možnosť máme, ako ľudia už dávno, vo voľné dni v sobotu či v nedeľu, ostala argumentačne bokom. Preto takéto hlasy nie sú úprimné a kvalifikované, ale tendenčné, účelové vybojované po prevrate v roku 1989
Stačí si ,kto má silný žalúdok a hluché uši vypočuť komerčné média so zvodkou správ o tom, čo sa stalo počas voľných dní, aby sme získali prehľad ,koľko nešťastia sa prihodilo práve v dňoch voľna bez ohľadu či boli štátne ,či cirkevné. Skrátka pracovné voľné je čas, ktorý využívajú ľudia slobodne a tým, že sa venujú svojim záľubám, ktorou zabíjajú nudu, ale aj riešeniu sporov, ktoré v nich počas pracovného času driemali. Síce dnes dlhodobá nezamestnanosť vytvára u mnohých z dotknutých prejavy ich zlých pudov a bezradnosť, čo s voľným časom, ako ho využiť.
Pred časom, keď materialistickí odborníci na prácu zabávali sa myšlienkami K Marxa o skracovaní pracovného času , dospeli postupne až k limitnej hodnote 37,5 hodín v týždni zdvihli sa vo Vatikáne hlasy tamojších odborníkov s výkrikom:“ Ešte toto nám chýbalo“ .Vedeli totiž múdri kmeti zo svojej pastoračnej činnosti, že tade cesta k oslobodeniu človeka od práce k záľube a tvorivej činnosti nemôže viesť, že ľudia potrebujú istý režim, dozor, nech sa bude nazývať, alebo prejavovať diskrétne, navonok dobrovoľne, ale predsa usmerňovane. Múdri kmeti vo Vatikáne vedia, že známe: “Modli sa a pracuj“ musí byť udržiavané v proporciách, ktoré súčasný svet v kapitalistickej podobe a ekonomickými krízami trvale porušuje. Súčasne vedia ,že námezne pracujúci si v stave bez práce, alebo zamestnania ,aj počas nezamestnanosti ,ťažko budú hľadať ušľachtilé zábavy a zvyšujúce ich intelektuálnu úroveň. Že budú navštevovať umelecké podujatia, krúžky šikovných rúk, že budú maľovať, alebo cestovať za poznávaním krás tohto sveta a nebodaj aj športovať a keď kultúra bude len pre tých, čo na ňu budú mať. Vždy bude len pre tých, čo kultúre rozumejú a sú schopní jej obetovať niečo .A to sa nedá so smútkom hovoriť o našich dedinách, kde v nedeľu nepremáva ani autobus, alebo ak tak len podvečer pre žiakov zo škôl. k vlaku.
Aj preto bez ujmy na dĺžke pracovného týždňa došlo v mnohých predchádzajúcich rokoch k inej politike. Namiesto skracovania počtu hodín ,napred z 12 hodín počas šiestich dní v týždni na 42 potom na 40 a neskôr až na 38 hodín pracovného týždňa došlo k tlaku na rast počtu dní pracovného voľna z dôvodov cirkevných a adresných. Teda, aby bol zachovaný vplyv i argumentácia , prečo. Večerné nábožné obrady by nestačili, keby malo ísť len o uctenie si niektorého z veľkého počtu svätcov(podľa vdp J. Kováčika má ich byť cca 6600)
Stále v záujme poriadku treba definovať príčiny, prečo veriaci ľudia budú mať potrebu ísť na omšu a vypočuť si nejaké aktualizované mravné ponaučenie, pretože tie štátne sviatky sú už myšlienkami vyprahlé, ale aj opakované rituálmi, čo mladí ľudia už chápu len ako deň pracovného voľna .A štát zatiaľ odoláva v agregácii dní, aby vznikli 2-3 dni súvislého voľna vyrovnané pracovnou nedeľou. Ale prerušenie pracovného týždňa v stredu z pohľadu zamestnávateľov, ale aj výbercov daní tiež neprináša žiadne úspory, skôr straty na plynulosti pásu i nábeh definovaného pracovného procesu.
Ani náhľady odborníkov z jednej i druhej strany v dnešnom svete nemôžu viesť k zhode. Vždy bude medzi nimi ten rozdiel videnia svojho sveta a vlastných záujmov.
S úctou k tým, čo si to prečítajú
gilos,skvelá úvaha , núti čitateľa ...
Celá debata | RSS tejto debaty