Skepsa aktuálnej politickej scény

Vždy, keď niekto zľahčoval zložitý a ťažko riešiteľný problém na pomoc prichádzali Hurvínek so Spejblom, ale aj iné porovnávania v nedávnej minulosti.

Európska ekonomika od roku 2008 prechádza obdobiami naplnenými optimizmom a rôznymi finančnými experimentami ,aby po krátkom čase boli nasadené z orgánov EÚ nové, rovnako ako pri prestavbe domu. Do „suterénu“ domu sa analytici zatiaľ neprepracovali a zostávajú najskôr pri názvoslovia pre stále rovnaký stav Raz ide o hospodársku, potom o ekonomickú, finančnú, odbytovú a teraz už aj o morálnu krízu. Najnovšie sa budeme nejaké mesiace tešiť z nevídaného poklesu základnej úrokovej miery(0,5%) ako bolo na stretnutí vedenia ECB ohlásené. A očakávané dôsledky z toho plynúce sme si mohli prečítať na prvej .strane novín Pravda 2.mája,že pri takej nízkej úrokovej miere, ľudia(ktorí?)budú viac utrácať, ako šetriť, čo sa prejaví väčšími nákupmi a tým i väčšou produkciou čohokoľvek a ekonomický Golem sa dá do pohybu, pretože mu finančníci nasadili do čela povestný shém.

Takže sa opäť ukázalo, že bankoví špecialisti a analytici stále hľadajú riešenie v oblasti financií, bankách , v zlepšení obehu kapitálu, aj keď iste vedia, že začiatok terajšej dlhodobej krízy začal v prefinancovaní podnikateľskej sféry a nesplácaní úverov. Skrátka trh bol presýtený tovarmi a službami, ako vždy nad možnosti .Zatiaľ čo masa potenciálnych konzumentov nemala dôvody utrácať zarobené peniaze na niečo, čo nebude zatiaľ potrebovať. Aj teraz zarába na stave  najviac reklama, vnucovanie toho, čo si nemôžeme dovoliť. alebo to nepotrebujeme

Niektorí smelší politici už hovoria o novom svetovom poriadku, no tí najvýznamnejší sa držia algoritmov fungovania ekonomického života ,ako boli od konca 2.svetovej vojny zvyknutí a čo prestávalo postupne fungovať. A tak sa vráťme tam, kde bol svet začiatkom rokov tridsiatych minulého storočia

Vtedy bola funkcia štátov v živote spoločnosti iste väčšia, ako sa javí dnes, teda k plnej liberalizácii sveta spejúcemu a kde podľa liberálov funkcia štátu sa bude redukovať len do oblasti sociálnej s nižším vplyvom na slobodný život podnikateľov, ale slabšie a postupne aj do zdravotníctva, školstva a kultúry. Mocenské nástroje štátu by mali zostať hlavne v oblasti bezpečnosti ,súdov, hasičov a prokuratúr, no ďalej by sa mali redukovať úradné miesta vykonávajúce práve sociálne služby   a dozor nad nimi ,ktoré ale pribúdajú.

Iné to bolo počas vlády prezidenta USA F.D.Roosevelta, keď východiskom z vtedajšej krízy v rokoch 1929 až 1934 bol program New Deal. Vtedy vláda ešte vládla a nik z finančníkov jej nepredpisoval pod trestom sankcií výšku dovoleného deficitu verejných financií .Bola práca na základe štátnych objednávok, hlavne v stavebníctve, boli odmeny za prácu a boli i nákupy za zarobené peniaze na tovary zbytné i nezbytné. Taký prirodzený rozbeh prosperity na štátny dlh, ktorý bol vyrovnávaný postupne. To bolo ešte možné, banky mali menší vplyv ako dnes.

Pozitívny vplyv programu F.D.R na vtedajší stav americkej ekonomiky  som spomenul už aspoň trikrát a teší ma, že aj B. Schmognerová v svojom článku sa k tomu vrátila aj keď pripomenula, že dlhodobá kríza vyplavila v Európe fašizmus, A. Hitlera i 2.svetovú vojnu.

Veľmi populárne znejú z radov terajšej liberálnej opozície, aby princípom slobodného podnikania bola úspora verejných výdajov aby štát viac šetril, čo počúvajú chudobní najradšej. Ale ak sa vrátime k princípom slobodného podnikania, musíme si priznať ,že väčšie úspory v plnení funkcie štátu znamenajú aj väčšie problémy v zadávaní verejných zakázok a služieb a tým aj k väčším možnostiam korupcie a k pokusom o daňové úniky na čo majú dohliadať  nové a špeciálne úrady

Aj preto bez posilnenia funkcie štátu v ekonomickom živote spoločnosti sa všetky opatrenia minú účinku pretože aj volania po znižovaní verejných výdajov ,navonok populárne sú kontraproduktívne a povedú k k zväčšeniu biedy a neodôvodnenému rastu bohatstva špekuláciou a bez tvorby reálnych hodnôt. Veď ako môže rásť spoločenské bohatstvo bez práce, bez vytvárania hodnoty, ale špekuláciou  a finančnými trikmi a daňovými únikmi.? Že len prácou sa tvoria hodnoty a majetok špekuláciou prestalo v slobodnom podnikaní platiť Za to sme predsa tľapkali a volali, (“To je ono!)

Taký stav  už nevyrieši ani Hurvínek so Špejblom.

W  O  W