Skepsa aktuálnej politickej scény

Do slovnej výbavy analytikov a špecialistov patrí podstatné meno rast. Všetko, čo sa okolo nás deje  sa posudzuje týmto všemocným slovom. Ekonomický rast, rast počtu nezamestnaných, rast DPH, rast bankových úverov, rast úrokovej miery, ale aj rast počtu dopravných nehôd, či rast počtu vyrobených  automobilov i rast počtu nájomných bytov a mnoho iných údajov, ktoré sa môžu kvantifikovať.

Keď sa však vrátime s chladnou hlavou k slovu rast musíme sa porovnať s tým, čo sa deje v živej prírode, teda, že rast musí jedného dňa skončiť .Alebo sa nejaký ilúzionista bude namáhať, aby rast pokračoval do nekonečna, podľa želania kohokoľvek a bez ohľadu na podmienky ,pre nepretržitý rast, najmä tých, čo nemajú stále dosť a budú robiť všetko bez ohľadu na podmienky v inej kvalite.

Ešte neuplynula dlhá doba od schválenia štátneho rozpočtu na rok 2013,aby minister P .Kažimír vyjadril znepokojenie z poklesu predaja už i predmetov dennej spotreby (potravín), aby dôsledky z tejto skutočnosti plynúce  sa nepremietli do poklesu DPH, ako jediného spoľahlivého zdroja príjmov štátneho rozpočtu. Tie ďalšie uvažované príjmy sú vágne ,nespoľahlivé ,no ale o zákony sa opierajúce ,aby dane zo zisku a majetku  boli dlhodobo stanovené pevne a nemenne, ako sa patrí v demokratickej spoločnosti a s tým, že ich prípadné zvýšenie by bol útokom proti zmyslu podnikania. A tak ako v mariáši, ide sa do ľudu.

Ak sa len vrátime  k zmyslu pojmu rast, zatiaľ sa s ním v EÚ ,ale aj celej kapitalistickej spoločnosti nakladá veľmi diplomaticky a málo prehľadne. Celý náš život je v tejto dobe hodnotený a  sledovaný rastom ,aj keď bez  vlastnenia nástrojov  na jeho reguláciu, zmeny. Tie majú pevne v rukách banky.

Pohliadnime preto na vývoj terajšej hospodárskej krízy kapitalizmu. To, že ako prvá padla ukážkovo banka Lehman & Broders bol len signál ,ale koľko z tých najexponovanejších v rizikových pôžičkách spadli podobne? Naopak európske  vlády  a hlavne EÚ, jej direktórium  hľadali a nachádzali spôsoby ,ako banky ktoré sa „prefinancovali“ a boli by ohlásili krach, teda zánik, boli sanované a zachránené  .Príkladom žijeme všetci ,aby nesplácané úvery a s nimi súvisiace dlhy splatili obyčajní občania poklesom svojej životnej úrovne. Aj preto vyšli do ulíc občania Grécka, Španielska, Portugalska i Talianska ale aj naši učitelia i lekári aby protestovali, proti radikálnym škrtom v sociálnej oblasti štátov, pretože banky, ktoré poskytovali v rámci rastu čohokoľvek prostriedky nad rámec svojich možností a reality s likviditou boli zachránené, aby neprišli o „svoje,“ hlavne cudzie. Veď je to u nás, že všetky banky sú majetkom cudzích materí.  Zdravé úvery v nich mohli byť prevedené na iné a živé banky a tie prefinancované , pre hazard mali byť vyradené z veľkého počtu bánk, ktorých  je už priveľa aj na Európu

Keby  sme sa opäť mohli vrátiť k slovu rast, potom ide stále o optické vykazovanie niečoho, čo v skutočnosti existuje len štatisticky, ako deľba pečeného kurčaťa medzi dvoch, z ktorých ho zje len jeden. Predsa aj likvidita bánk ,ktoré ju vykazovali bola často len štatistická ,neskutočná a keď sa ukázala skutočnosť vtedy, keď sa poskytnuté  úvery dlhodobo  nesplácali. Preto aj rast bol vykazovaný neskutočne v tých parametroch založených na priemeroch.

Aj preto začína byť opäť aktuálna théza F.Fukuyamu o „konci dejín“ a definitívnym presadení liberalizmu, čo v chápaní  jednoduchých ľudí znamená, že každý si bude  môcť robiť, čo chce. A to bude výsledkom úsilia tých, ktorí demokraciu pokladajú za stupienok k absolútnej  slobode.

Všimnime si aktuálne, že nárast počtu trestných činov v dôsledku použitia strelných zbraní v USA napriek úsiliu demokratov a prezidenta B.Obamu zabrániť ich vlastneniu sa scvrklo na počet nábojov v zásobníku, pretože vlastniť zbraň a „chrániť vlastnú rodinu“ patrí k historickým právam každého občana USA.A toto právo znamená skutočne koniec dejín a rast čohokoľvek. Dokedy?

W  O  W.