Skepsa aktuálnej politickej scény

Stretli sa možno náhodou a rovnakom čase tri formálne izolované príbehy dneška.
Každý iný, no pri ohliadnutí sa do ich podstaty spoločného majú menovateľa – dotýkajúceho
sa sociálnej a spoločenskej problematiky dneška.
Ten prvý v poradí so zdravým koncom sa stal vo Veľkej Británii. Odhliadnúc od toho
prečo rodičia detí, ktoré mohli skončiť v adopcii ,odišli za zárobkom sa nevie nič, alebo len
veľmi málo ,že matka pôsobila ako opatrovateľka(!)detí. O otcovi chlapcov nič, ale
o Eleonóre Studencovej, starej matke detí vieme aj to, že pokiaľ jej deti anglické úrady, ktoré
rozhodli o adopcii nezmenia rozhodnutie, poženie to až do Strasburgu k súdu pre ľudské
práva. To ,že o svoje deti neprejavila matka záujem je výrazom absencie jej materinského
citu ,ktorý vynásobil aj jej odchod za prácou za kanál La Manche. Obrátenou stranou tohto
príbehu je ráznosť s akou rieši anglická juridikcia problémovú starostlivosť o deti
i školopovinné a ako si život problémových rodín všímajú príslušné štátne inštitúcie vo
Veľkej Británii. A tam je demokracia dlhodobo zažitá a pod prísnym dohľadom štátu.
Druhým príbehom, ale so smutným koncom, je nález mŕtveho dievčatka po
viacročnom uschovávaní jej telíčka v byte domu, ktorý mal svojich obyvateľov, ale ktoré
malo i svoju matku a otčima, ktorý ju podľa vyjadrenia práve jej, ju ubil až k smrti.. Už sa
nebála to povedať, pretože otčim, jej druh je už za mrežami, hrozí mu vysoký trest, no ak súd
nenájde dôvod predlžovania jeho vyšetrovacej väzby ,pôjde von. Aj keď o ňom vedeli že je
problémový. Veď kto by ho stravoval počas týždňov vyšetrovania a väzby! Nebyť susedky,
zrejme ženy z minulého storočia, kedy ľudia dbali o vzťahy medzi susedmi a jej všímavosti,
ktorá prípad prejavujúci sa zápachom z bytu hlásila viackrát, no neúspešne. Až teraz sa našli
dôvody úradne s policajnou asistenciou byt navštíviť ,keď v minulosti sa im to nedarilo
a prekročiť prah bytu bez zvolenia vlastníka, či nájomníka je podľa zákonov i Ústavy
nemožné. Teraz matka už môže s druhou dcérou chodiť po žobraní ako doteraz.
Porovnanie právneho stavu vo Veľkej Británii a na Slovensku vo vzťahu k deťom je
veľmi poučné .Tam sa nebáli textu paragrafov v rozhodovaní o adopcii, no u nás sa úradníci
báli, či vstup do bytu nebude porušením domovej slobody a tak nekonali .Dôvod pre vstup do
bytu by sa bol určite našiel aj podľa zákonov(napr. kontrola plynomeru, či šporáku) ale strach
a apatia k našim sociálnym problémom v našich mestách sú stále väčšie a keď sa má podľa
amerického vzoru každý starať sám o seba a nedbať o druhých Preto nosenie zbrane je
výrazom osobnej slobody
Tretí príbeh o tom, ako sa šičky z firmy talianskeho podnikateľa vo Vranove dostali
na dlažbu a okamžite je síce formálne iný, no postojom našich úradných miest k riešeniu
problémov rovnaký. Mohli, keby chceli ,ale nemuseli, pretože rešpektovali zákony.
Keď sa do príbehu začala miešať pani Dubovcová, ombucmanka ,naraz jej právnik
z úradu pre ochranu ľudským práv našiel veľa nedostatkov v prístupe k príbehu od Sociálnej
poisťovne, Úradu práce i Inšpektorátu práce na regionálnej úrovni. Všetci sa bránia aspoň
tým, že platí odkladná lehota od podania návrhu k výkonu a tú treba úzkostlivo rešpektovať.
Teda zákon neporušili aj keď pripustili všetci, že zlyhal ľudský faktor(obľúbená to formulka)
a to znamená, že zákony sú dobré, len ich interpreti nedorástli výške doby. Ťažko to všetko,
čo sa deje okolo nás i s nami je možné váľať na ľudský faktor .To by znamenalo, že sme
nedorástli do doby ,nezmenili myslenie a najľahšie je to váľať na komunistov, ktorí sa
zakuklili do nového sveta a škodia ,kde len môžu(ako píšu niektorí blogeri) Ale kde sa
vzali tí mladí nezamestnaní, ktorí protestujú po celej Európe ? Asi ich huckajú tí zakuklení
komunisti. zo Slovenska.
Chyba a tá principiálna bude v tom, že tí, čo spisovali návrhy zákonov a parlament ich po
planých diskusiách schválil tak, aby vyhovovali novým politickým pomerom. aby boli

bezzubé.. s možnosť rôznej interpretácie ,podľa toho, komu majú slúžiť. A požadovať ,aby
súdy rozhodovali rýchlo a spravodlivo v množstve sporoch je síce finančne zaujímavá práca
pre advokátov, ale už tých prípadov je toľko ,že náš obyčajný život by sa mal zastaviť na 20
rokov, aby sa stoly sudcov prestali prehýbať pod návalom rôznych dokladov a spisov
o vyšetrovaní a keď žalovaný má v dnešnej dobe väčšie práva, keď má šikovných
právnikov.a čím viac, tým lepšie. Ale aby sa stratil človiečik, dieťa, ktoré malo chodiť
k lekárke a nechodilo , ktoré malo chodiť už do školy a nechodilo, čo sa stalo Alebo šikovný
podnikateľ, či je to Taliján, alebo aj slovenský majiteľ chránenej dielne v Prievidzi(najnovší
príbeh) zmiznú, aj keď neplnili dlhodobo svoje podnikateľské povinnosti voči štátu sa
vyparia a chybujú len dotknutým ľuďom bez toho aby dotknuté úrady o tom vedeli už skôr a
pri takej technike, ktorá môže sledovať všetko(hlavne na cestách), je systémový nedostatok,
nie „ľudský faktor“, ktorý mohol vzniknúť práve na základe bezbrehej demokracie
a nedostatku relevantných informácii o tom, čo sa deje v rajóne Úradníctvo sa mení každé
štyri roky, podľa toho, kto vyhral voľby a tak tí, čo žijú len z príjmu v úrade sa boja hlavne
o svoju budúcnosť a tak úzkostlivo dbajú zákonov Tak toto ďalej bude spôsobovať
problémy ,pokiaľ politické strany nebudú musieť odmeňovať svojich priaznivcov sinekúrami
vo forme vedúcich rôznych úradov a pozícií v nich

WOW