Skepsa aktuálnej politickej scény

Nedostatok dažďov a ako hovoria odborníci, zrážok ,ktoré pri dlhodobých a vysokých
teplotách spôsobujú už vysýchanie potôčikov i pokles hladiny spodných vôd zatiaľ
prekvapivo nespôsobili úpravy, či reguláciu odberu vody z verejných zdrojov. Ak nedostatok
vody potrebný pre život a chod domácností bol zaznamenaný vždy a len tam ,kde občania
čerpali zatiaľ vodu z vlastných studní a napojenie na verejný vodovod s potrebnou realizáciou
prípojok odmietali. Odmietali pre vysoké náklady budovania prípojok a následne i za platby
odberu vody. Teraz, po skúsenostiach s vlastnými studňami a vysýchajúcimi potôčikmi
v krajine kde bývalo vody vždy dosť ,niekedy až veľa prichádzajú za majiteľmi vodárenských
spoločností, aby sa informovali čo by stála prípojka k ich domu. Radosť zo stavu a za
zdrojom majú iste len majitelia vodárenských spoločností, aj keď časť nákladov by bola
hradená z európskych zdrojov ,ale vo väzbe na čistenie vôd.
Takýto stav vedie iste niekoľkých z nás k zamysleniu, čomu môžeme ďakovať, že
stav(zatiaľ) dostatku zdravej vody pre občanov je udržateľný. Môžeme a skutočne ?Asi áno
a pravdivo,ale už s obavami.
Podľa kalendára sme už v polovici trvania rokov ,kedy bol iný spoločenský režim, no
blahodárny účinok 20 rokov, ktoré už v novom režime žijeme sa v mnohých praktických
oblastiach našeho života objavuje veľmi ťažko. Okrem nadávania, že sme žili v „čiernej
diere“ ,v totalite ,že vycestovať do kapitalistickej cudziny bolo skoro nemožné ,že vládla
partajná aristokracia, že nás sledovali na každom kroku nevzdelaní príslušníci ŠtB že obchody
predávali tovary, ktoré neboli v súlade so svetovými trendami(neboli in) v móde a mnohé iné,
na ktoré si každý spomenie zvlášť. Naviac s existenciou akoby mimovládnych organizácií
stále s rovnakým obsadením, kádrov z kurzov na amerických univerzitách , ktoré majú
platenú povinnosť rozširovať spektrum záporných informácií o minulých rokoch, keď
bezplatne študovali a skladali štátnice i z marxistickej filozofie Teraz už nemajú nijakú
filozofiu, len neskrotnú túžbu po peniazoch.
Všetci si však spomeňme, že za dostatok kvalitnej vody z našich vodovodov
v „zajačincoch“(pán Havel hovorieval králikárny) musíme ďakovať tým, ktorí naplánovali,
vyprojektovali i zrealizovali skutočne i architektonicky vynikajúce vodné diela citlivo
osadené do prírodného prostredia našej krajiny. Že vybudované vážske stupne a priehrady
majú aj energetický význam s pohotovostnými možnosťami výroby elektrickej energie sa
v školách už asi nespomínajú.. Že najmenej tri vodné diela (Starina ,Hriňová i Turček) sú
pritom určené práve ako zásobárňa vody pre náš každodenný život od severu na juh
Slovenska okrem čerpaných vôd zo studní na Žitnom ostrove.
Práve na týchto stavebných dielach možno dokumentovať, kde by sme boli dnes a bez
nich, keď za uplynulých 20 rokov z verejných zdrojov v tomto režime dodnes je ťažko
riešiteľný problém prepojenia západného Slovenska s biednym východom ,autostrádou. Že
v Bratislave(hlavne) bolo horko-ťažko dobudované nové SND, ktoré v istom období bolo
pripravované pre predaj ,či prenájom podnikateľom, ktorí by lepšie vedeli využiť možnosti
budovy pre kasíno, či pobočku banky i polohu, že rozostavaná budova päťhviezdičkovej
nemocnice na Rázsochách dodnes chátra pod dozorom jedného strážnika a stále čaká na
zbúranie, predaj opäť niekomu, alebo o rozhodnutie, čo s ňou. Že zatiaľ úspešne prebehli len
zmeny názvov bratislavských mostov(okrem jedného),no boli vybudované výškové budovy
súkromných spoločností, bánk, poisťovní a úradov so zahraničnou účasťou. Jedinou svetlou
stránkou, ale nie zásluhou režimu v týchto rokoch bola a trvá oprava bratislavského hradu, no
bude trvať ešte dlho, kým sa jeho priestory začnú využívať pre reprezentačné a každodenné
potreby štátnych orgánov a kým sa zaplnia rozkradnutým a zničeným inventárom z dôb
minulých. Ešte je tu možnosť vrátiť kaštieľ v Rusovciach jednému katolíckemu rádu, ktorý si

naň robí zákonný nárok a zbaviť sa ďalších starostí, čo s ním. Ani iné mestá na tom nie sú
lepšie .Dôvodom je v celom výpočte nedostatok peňazí. Ale kde sú, kam odtekajú v ročných
lehotách? Iste a najčastejšie sú odvedené do cudziny, kde majú naši podnikatelia svoje
základne a kde banky majú svoje matere. Všetky., keď už vládne tá globalizácia.
A teraz ,prakticky od roku 2008 je najvážnejší problém uchovať aspoň časť tých“
sociálnych istôt“ prevážnej časti občanov legislatívne definované v minulosti, keď bola práca
pre každého a demokracia nebola tak zažratá do konania dnešných majiteľov Slovenska, aby
síce konali v súlade so zákonmi, ale s tými, ktoré si vytvorili a odhlasovali cez svojich
poslancov a tak aby im vyhovovali a stále ich vylepšujú. a hrozia, že prestanú podnikať
a pôjdú na úrad práce pre podporu v nezamestnosti.
Aby sme dopovedali príbeh o vode treba spomenúť, že občania z dedín, ktoré boli
výstavbou vodných diel v minulosti na našom území zatopené sa schádzajú a spomínajú na
svoje detstvo, ktoré tam prežívali .A nie je ich málo. Domaša Zemplínska šírava, Liptovská
Mara, Krpeľany, Orava, Žilina, Nosice ,Kráľová .Nežijú horšie, ako žili, no smútok v duši
majú.
Dnešný až fatálny dôraz na ochranu súkromného vlastníctva by nedovoľoval
vybudovať to, čo je uvedené. Je to tak aj pri trasovaní autostrády, s rôznymi argumentami, čo
predlžuje termíny a zvyšuje náklady stavby. V minulom režime štát pod jarmom komunistov
vyvlastňoval za úradné ceny, bez citu. Teraz by to už nešlo, pretože sa nemôžu dohodnúť na
cene. Predsa platí tržná cena a tá sa dohaduje v dlhotrvajúcich rokovaniach, pri ktorých živia
početných odborníkov, právnikov a odhadcov.
Aj preto ostalo len to, čo dodnes existuje a pokiaľ to schopní businessmani nepredajú
Majú na to ešte 20 rokov..

WOW