Skepsa aktuálnej politickej scény

Nebyť toho, že predseda KDH a bývalý minister dopravy J.Fígel pochádza z dedinky Čaklov  v okrese Vranov ,iste by sa do výhľadových plánov ministerstva dopravy atď nedostala rýchlostná komunikácia R9 z obce Lipníky do Sniny cez Vranov a Humenné .Terajší minister Počiatek a jeho odborní referenti to vidia ináč a matematicky dokazujú, že dôležitejšia bude  R8 z Nitry do Bánoviec nad Bebravou, cez Topoľčany, kde prejde cez deň 8 tisíc aut oproti 6 tisícom po trase uvažovanej R9 .To za, či pred Popradom nie je Slovensko vyplýva i z toho,že to je už východ. Tak sa to objavuje aj v rozhlasových správach a všetci s tým súhlasia. Aj ranné meteorologické správy  začínajú v Kuchyni, na Záhorí, nie na východe odkiaľ vychádza Slnko.

Tak nám treba, pretože už od praveku sa vie a správy hovoría tak, že Slovensko končí v Poprade, ako v pesničke B.Filana spieva Jožo Ráž, že „od Tatier k Dunaju siroty spievajú“ Síce dievčatá  od Michaloviec cez Poprad až po Dunajskú Stredu sú pekné zo zadu i spredu, je to  už iná pravda. Keby Poprad nebol súčasťou Tatier, možno by ani ten nepokladali národovci za slovenský Veď už tá reč je ťažko zrozumiteľná.. A nebyť faktu ,že Maďari v roku 1939 zabrali Košice s okolím  a severovýchodný cíp Slovenskej farskej  republiky prestal byť železničnou traťou cez vtedy slovenské Michaľany  spojený s ostatnou  časťou  Slovenska ,nebola by sa urýchlene stavala a počas vojny(!) trať z Prešova do Strážskeho. Ináč by do Prešova mohli sa voziť ľudia na vozoch, dnes v autobusoch. a práve cez ten Čaklov ,rodisko J.Fígela.                                                                                                                        Iste aj z iných kurióznych   dôvodov dnes opäť  okresné mestečko Sobrance  nemá železničnú trať. .Traduje  sa, že vtedajší reprezentanti územia už vtedy , na čele s miestnym farárom boli na ministerstve verejných prác prosiť o vybudovanie trate, prípojku do Bánoviec nad Ondavou ,či Michaloviec teda k trati z Pešti do Lemberku(dnes  Ľvova) ,ktorá mala pre C.K mocnárstvo strategický význam ,ktorý stratila po 1.svetovej vojne a ostala od Michalian  ako jednokoľajka. Súhlas bol, ale za podmienky, že bude čo voziť do i zo Sobraniec. a jeho okolia. A pretože nebolo nič, nebola ani železnica a to platí skoro  dodnes. A voziť len ľudí je predsa veľký luxus najmä dnes, keď niet peňazí ani na iné potrebnosti štátu a každý si môže kúpiť auto ľubovoľných a svetových  značiek. Podľa potreby Ale aj na iných lokálnych tratiach je to rovnaké a ľudia si predsa poradia, majú rozum Ešteže od Medzilaboriec majitelia lesov  denne vyvážajú do Rakúska  po spomínanej jednokoľajke jeden  šesťvagónový nákladný vlak bukovej guľatiny. Ináč aj tú trať by bolo potrebné podľa našich plánovačov zrušiť .V tom im zatiaľ bránia US Steel, ktoré občas po tejto trati   vozia do Štetína plechy A ľudia bez práce sedia doma, cestovať nemajú dôvod. A keď už, tak raz za mesiac do Nemecka  vozia autobusom sprostredkovatelia  prác  zdravých chlapov .

            Ale trať z Podolínca, cez Starú Ľubovňu do Plavča postavená v rokoch „čiernej diery“ musela mať nejakého krstného otca, tamojšieho rodáka, ktorý pomohol presadiť jej výstavbu aby ľudia mohli do Starej Ľubovne a Plavča cestovať(zatiaľ) z Popradu a nie cez Prešov, alebo autobusom. Hlavní tí, čo robili aj za minulého režimu na Ostravsku v baniach a hutách.

            Janko Fígel na vybudovanie cestnej trasy R9 z Lipníka do Sniny je slabý argument a rečník, keď aj siroty z Elánu mu   spievajú ,len  “Od Tatier k Dunaju“.

Nie som z východu, ale tu žijem veľa rokov. Pri svojich pracovných pozíciach v minulom i terajšom režime stretal som sa s jednorázovými návštevami zahraničných  podnikateľov, ktorí po traumách v rýchlikoch alebo letecky do Košíc a na   cestách cez Dargov z  Košic prišli, pýtali si vodu aby sa umyli, prerokovali stanovený program návštevy a odišli. Slušne poďakovali za  obed v závodnej jedálni, ústretové  prijatie a iste o svojich skúsenostiach s cestou sa zdôverili  iným kolegom, ktorí mali rovnaké potreby spoznať tento svet východu. Niekedy chceli vidieť aj ostro stráženú hranicu s bratským a susediacim štátom RVHP. A my sme ich vyviezli do Vyšného Nemeckého, ďalej ani krok! Záver bol vždy: rovnaký : „Nikdy viacej! Raz stačilo., videli sme, čo sme vidieť chceli aj s tou hranicou“

WOW